Samu ma zaskočí, koľko pôžitku pri tom zažívam. Vysávanie som nikdy nepovažovala za činnosť hodnú takých pocitov. Materstvo má na mňa naozaj pozoruhodné účinky.
Poodsúvam nábytok, popresúvam topánky, pozbieram zatúlané hračky. Teším sa, že mám za muža gentlemana, čo je ochotný postrážiť obe deti a mne dovolí zmiznúť za zatvorenými dverami len v spoločnosti vysávača. Deti sa tohto hlučného pomocníka boja, čo je obrovská výhoda. Znižuje to pravdepodobnosť, že ma pri vysávaní budú prenasledovať. Čaká ma pár dlhých minút celkom osamote.
Zapnem vysávač. Som asi jedna z mála, čo dokáže oceniť, že nepatrí do kategórie tichých. Hučí s plným nasadením, monotónne a vytrvalo. Prehluší takmer čokoľvek, aj detský krik a plač za zavretými dverami. Keď prechádzam po našej laminátovej podlahe, na moment zabudnem, že v byte nie som sama. Neupratujem len dlážku ale i vlastné myšlienky.
Pri vchodových dverách povysávam kopu piesku, ktorá sa z Emkinich topánok vysypala po príchode z pieskoviska. V spálni spod postieľky povyťahujem osem stratených gumičiek do vlasov. A v obývačke nájdem kúsok blata, ktorý odpadol z kolesa kočíka pri jeho prenášaní z chodby na balkón. Premýšľam, či existujú domácnosti, v ktorých je dieťa a zároveň poriadok.
Všimnem si, že dvere, za ktorými mali byť deti, sú otvorené. Vyzerá, že Alžbetka je odvážnejšia, než som si myslela. S odhodlaným pohľadom a zrýchleným dychom štvornožkuje mojím smerom. Postaví sa do prúdu vzduchu vyfukovaného vysávačom a nadšene vykrikuje.
Potom ju zaujme elektrická šnúra a bez otáľania si ju strčí do úst. Rýchlo jej ju vytrhnem z rúk. To, že je špinavá, by mi ani tak nevadilo. Už dávno som sa prestala rozrušovať nad tým, že moje deti sem-tam oblížu papuču, zjedia kúsok hliny alebo prach spoza chladničky. Beriem to ako prirodzenú formu tvorby imunity. Ale predmety pod napätím im zatiaľ žužľať nedovolím. Alžbetka sa zjavne rozčúli. Podám jej násadku na vysávanie gauča, nech získam trochu času a dokončím rozrobené.
Medzitým sa k nám pridala aj staršia Emka. Keď vidí ako chuchvalce špiny miznú vo vysávači, rýchlo vbehne do obývačky a pozorne skúma koberec, či tam pred mojím príchodom nenájde niečo vzácne.
Zohne sa k zemi. „Aha chlebík,“ zahlási a šup s nájdeným kúskom do úst.
Náš strakatý koberec skrýva veľa prekvapení. A preto je dobre, že je taký strakatý.
