V poslednom článku som písala o prejavoch nedostatku železa. Ten dnešný bude o jeho príčinách.
Keď sa na to pozrieme zjednodušene, je to celkom jednoduché. To, že pacient trpí nedostatkom železa je vo väčšine prípadov zapríčinené jeho nedostatočným príjmom alebo nadmernými stratami.
Železo príjmame v strave v dvoch formách- ako hemové a nehemové.
Hemové železo je to, ktoré je uložené v krvnom hemoglobíne. Preto Vás isto neprekvapí, že sa nachádza v živočíšnych zdrojoch potravy (najmä v mäse, predovšetkým v hovädzom a v pečienke).
Nehemové železo sa naopak nachádza v rastlinných zdrojoch potravy (napr. strukoviny- fazuľa, tofu, orechy a semienka, špenát, brokolica, marhule, obilniny).
Na tom, v akej forme železo príjmate záleží. Naše telo totiž na vstrebávanie týchto dvoch foriem železa využíva odlišné mechanizmy. Hemové železo sa vstrebáva lepšie a je preto pre naše telo omnoho dostupnejšie ako nehemové. A tak, hoci v niektorých rastlinných zdrojoch železa ho môže byť na oko naozaj veľké množstvo (napríklad jedna porcia fazule či tofu obsahuje porovnateľné množstvo železa ako jedna porcia hovädzieho mäsa), problémom je, že veľkú časť z neho nedokáže náš organizmus využiť.
Železo sa z tráviaceho traktu vstrebáva na začiatku tenkého čreva, v dvanástniku. Na úspešné vstrebanie je potrebná dostatočná kyslosť žalúdočnej šťavy. Preto nedostatkom železa často trpia pacienti s nedostatočnou tvorbou kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku a pacienti s ochoreniami tenkého čreva, pacienti po operácii odstraňujúcej časť žalúdku či tenkého čreva, či ľudia, ktorých črevá obývajú nevítaní nájomníci- parazity.
Z celkového množstva železa, ktoré príjmeme v strave, sa do krvi vstrebá veľmi malé množstvo (asi jedna desatina). Dá sa povedať, že každá vstrebaná molekula železa je dôvodom na malú oslavu. Vstrebávanie železa ovplyvňuje veľa faktorov. Absorpciu uľahčuje napríklad kyselina askorbová (vitamín C). Naopak sťažujú ju niektoré lieky (napr. antibiotiká z triedy fluorochinolonov), zlúčeniny ako oxaláty, fytáty, taniny a zlúčeniny bohaté na vápnik. Tieto látky so železom vytvárajú nerozpustné komplexy, ktoré sa potom nevyužité vylúčia stolicou. Vápnik sa nachádza v mliečnych výrobkoch. Oxaláty, fytáty a taniny sú obsiahnuté napríklad v káve, čaji a v rastlinnej strave, často tej istej, ktorá sa pýši vysokými dávkami železa. To je ďalší dôvod, prečo sa železo z rastlinnej stravy vstrebáva horšie než zo živočíšnej.
Tento jav môžeme zmierniť napríklad tým, že popri konzumácii jedál nepijeme mlieko, čaj či kávu alebo že strukoviny a obilniny pred použitím necháme na pár hodín namočené vo vode, čím znižujeme množstvo fytátov a taninov v nich. Pomáha aj konzumácia potravín bohatých na vitamín C (napr. jahody, pomarančovú šťavu brokolicu, atď.), ktoré absorpciu železa zlepšujú.
Z vyššie popísaného je zrejmé, že nedostatkom železa bývajú častejšie ohrození vegetariáni a vegáni, preto je potrebné aby na dostatočný obsah tohto prvku vo svojej strave obzvlášť mysleli a vzhľadom k horšej vstrebateľnosti ho príjmali vo väčších množstvách než ľudia, ktorí jedia mäso (odporúča sa cca 1,8 násobne vyšší príjem).
Prejdime teraz k nadmerným stratám. Železo sa z tela za normálnych okolností vylučuje v odlupovanej koži a epitéliach (slizničných bunkách)- predovšetkým stolicou. Tieto straty sú veľmi malé, u zdravého muža by vraj trvalo asi 3 roky kým by sa pri úplnej absencii železa v strave zbavil všetkých svojich zásob tohto prvku.
U žien sú straty železa výraznejšie než u mužov, pretože ho strácajú pri menštruačnom krvácaní, počas tehotenstva a pôrodu a pri dojčení. Preto sú ženy nedostatkom železa ohrozené častejšie než muži. Takisto sú viac ohrozené deti, ktoré na rast spotrebovávajú väčšie množstvá železa než dospelí.
Nedostatkom železa zvyknú trpieť aj pacienti trpiaci dlhodobým, často nepoznaným, krvácaním napr. z tráviaceho traktu, či močových ciest, ktorí podobne ako menštruujúce ženy železo nadmerne vylučujú.
Mňa, ako nadšeného bežca obzvlášť zaujali zistenia vedcov ohľadom vzniku nedostatku železa u profesionálnych atlétov. Keďže pri intenzívnom športovom výkone telo potrebuje veľa kyslíka, je pochopiteľné, že aj potreba železa je vyššia. Pri nadmernom tréningu môže dochádzať aj k vyšším stratám železa. Železo sa vylučuje pri nadmernom potení a môže sa vyskytnúť aj mikroskopické krvácanie do močového či tráviaceho traktu. Len relatívne nedávno boli realizované vedecké štúdie, ktoré zistili, že počas intenzívneho výkonu a dokonca niekoľko hodín po ňom telo športovca produkuje zvýšené množstvo látky hepcidínu, ktorý sťažuje vstrebávanie železa z tenkého čreva a jeho uvoľňovanie zo zásob v organizme. Nedostatok železa je teda u vrcholových atlétov zapríčinený nielen zvýšenou potrebou a stratami, ale aj zhoršenou efektivitou vstrebávania a využitia železa. Tieto zistenia však platia len pre veľmi intenzívne športovanie. Pri bežnej fyzickej aktivite je naopak popisovaná zlepšená absorpcia železa z čreva a preto aj primerane náročný šport môže byť jedným z podporných mechanizmov, ako si udržať dostatočné zásoby železa v tele.
Keď máte podozrenie, že trpíte nedostatkom železa, potvrdiť si to môžete laboratórnym vyšetrením vzorky Vašej krvi. Ako sa vyznať vo výsledkoch laboratórneho odberu Vám poradím v ďalšom článku a pre obzvlášť zvedavých čitateľov pridám aj pár informácií o metabolizme železa.
Zdroje:
Harpers Illustrated Biochemistry (29th Edition)- Murray, Robert, Bender, David, Botham, Kathleen M., Kennelly
Přehled lékařské fyziologie- William F. Ganong
Obecná patologická fyziologie- Emanuel Nečas
https://www.healthline.com/nutrition/iron-rich-plant-foods#TOC_TITLE_HDR_8
https://www.webmd.com/diet/iron-rich-foods
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6367879/
https://en.wikipedia.org/wiki/Iron_deficiency
https://emedicine.medscape.com/article/202333-clinical#b3
