v posledných dňoch registrujeme medzi politikmi výroky, ktoré vyzývajú občanov, aby referendum jednoducho ignorovali. Pán Sulík s SaS po dlhej námahe a zbieraniu podpisov dosiahli vyhlásenie Referenda a iní politici kričia, aby sa ho ľudia nezúčastnili. A viete prečo? Ja Vám poviem svoj názor.
Sme svedkami asi najviac ničivých povodní na celom území Slovenskej Republiky. No ako sa zdá, kompetentní si robia s toho dobrý deň...
už niekoľkí krát spolu prežívame tajomstvo veľkej noci, tu je môj vinš pre Vás...
Tu je môj názor na túto dnes často kritizovanú tému, ktorú všetci ľudia odsudzujú... robia protesty, spisujú petície... asi nechcú byť Slováci...
15. január je magický dátum hlavne v roku 2010 :D keď oslavujem 18 náásť :)
Neviem prečo som tento článok pomenoval tak, ako som ho pomenoval, neviem prečo nazývam ľudí bláznami, možno preto, ze niektorí ľudia si myslia, že tí druhí sú blázni, no napriek tomu ich mám rád...
Som na strednej odbornej škole v odbore vychovávateľ - opatrovateľ... Medzi odborné predmety patrí aj psychológia a učivo, ktoré teraz preberáme vývinové fázy života presnejšie staroba. V článku sa chcem s Vami podeliť o pár postrehov z hodiny k tejto téme...
Každí, kto pracuje v zdravotníctve mi dá za pravdu, že sa čoraz častejšie stretávame s agresivitou pacientov voči zdravotníkom nielen fyzickou ale aj psychickou. Pacienti zabúdajú na slušnosť, a namiesto vďaky si niekedy človek vypočuje presný opak - smršť nadávok i niekedy fyzický útok so strany pacienta...
Dlho som premýšlal, či pridám svoju reakciu na túto tému... V dnešný deň som sa rozhodol, že sa vyjadrím...
Pamätám sa, ako som bol malý a tie ruky sa ma jemne dotýkali. Keď som sa narodil, hneď ma vložili do náručia matky a tie láskavé ruky ma utišovali, keď som plakal. Tie láskavé ruky sa o mňa starali počas celého detstva, keď som sa učil papať, uväzovať si šnúrky na topánkach, jazdiť na prvom bicykli, keď hladili ma při úspechu, ktorý sa mi podaril, keď utešovali ma, keď sa mi nedarilo. Matkine ruky!
Určite každí z nás postrehol celosvetovú hospodársku krízu, ktorá ničí veľké podniky a závody, dostáva ľudí do existenčnej krízi.
V prvom rade chcem vyjadriť úprimnú sústrasť všetkým, ktorí pri tejto nehode niekoho stratili. Určite je to veľká tragédia, ktorá otriasla spoločnosťou, no tu je môj pohľad na celú situáciu:
Neviem kedy to presne dávali no len náhodne prepínam v televízii programi a zrazu zbadám na Markíze známe tváre hercov. „Mama, není to laska cez internet?“ – pytam sa mami, ktorá vedla mňa sedela „Áno, je, videl si to už niekedy?“ Jasnééé, a koľko krát… odpovedám „Dobre, tak daj mi dialkové a pozeráme toto, neprepínaj mi to!“ zahlásil som :o)
Čas Vianoc sa nesmierne rýchlo blíži. Už o pár dní si budeme pripomínať vianočné sviatky, preto mi dovoľte aby som Vám zavinšoval...
Mesto stíchlo, každodenný stres vystriedala pohoda, ľudia si zrazu majú k sebe bližšie ako inokedy. Snehová prikrývka, ktorá zahaľuje město našepkáva, že sviatky pokoja a lásky sa blížia. Áno, dočkali sme sa, Vianoce sú tu! Úsmevy na detských tvárach prezrádzajú očakávania z darčekov, ktoré sa ukrývajú pod vianočnou jedličkou.
