Vyštudovala som urbanistiku a geografiu. Som autistka s rozvinutým savant syndrómom. To je príčinou, prečo milujem vedomosti a prečo neustále študujem všetky vedy, pričom ma baví nachádzať najnovšie vedecké poznatky, objavy a teórie. Sem tam i ja niečo vymyslím, ale nemám ambície, aby boli moje príspevky chápané ako kompetentné vedecké teórie, samozrejme okrem tém z tých odborov, z ktorých mám vysokoškolské vzdelanie. Považujem sa za ateistku a vedeckú skeptičku. Dlhé roky som robila hlavnú architektku, vedúcu stavebného úradu a vedúcu odboru životného prostredia na mestskom úrade v Ružomberku. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Táto esej je reakciou na článok v SME (23.11.2019), v ktorom sa klinický psychológ pán Gabriel Hrustič zaoberá fenoménom narcizmus a jeho manifestáciou vo vzťahu k štátnej moci.
Oko Afriky prezývané aj ako Richatova štruktúra či Oko Sahary, je obrovská viacvrstvová geologická formácia, ktorá nemá na svete obdoby. Nachádza sa na Sahare cca 600 km západne od hlavného mesta Muretánie Nouakchott.
Touto esejou reagujem na článok v SME (20.11.2019), v ktorom sa konštatuje, že mozgy dievčat a chlapcov zvládajú matematiku rovnako dobre.
Spájať výročie Nežnej revolúcie s témou telepatie sa možno javí ako zvláštne, avšak i takýto druh spájania zdanlivo nesúvisiaceho do spoločného celku, môže byť, podľa mňa, v mnohom inšpirujúce.
Tieto dni sa nesú v znamení 30. výročia kolapsu jednej slepej epizódy evolúcie taxonu človek. Je jedno, že u nás sa oslavuje až 17. 11. pretože táto epizóda ľudských dejín sa ocitla v troskách už pádom Berlínskeho múru 7.11.1989.
Veľa krát som hľadala odpoveď na otázku, čo je najväčšou tragédiou ľudstva. Tragédiou, ktorá ničí milióny ľudských životov vojnami, terorizmom, násilím, diskrimináciou, proste niečím, proti čomu sa nemôže ľudský jedinec brániť.
Veľa krát som rozmýšľala nad tým, prečo mávajú muži tak zúfalú snahu ženy ovládať, hoci evolučne na to, okrem fyzickej sily, nemajú nijaký dôvod, schopnosti ani danosti.
Pôvodne som zámysel napísať túto esej nemala, ale vo včerajšom SME som čítala ku 101. výročiu vzniku Československa peknú úvahu a tak som svoj postoj predsa len zmenila.
Všetci ľudia na svete sú úplne sami, akurát o tom nevedia. Nevedia to, pretože sociológia vytvorila paradigmu, že človek je sociálna bytosť. Pokúsim sa teraz dokázať, že táto paradigma sa mýli.
V tomto článku som sa pokúsila čo najvernejšie zrekonštruovať tragickú udalosť, ktorá sa stala začiatkom minulého storočia na ostrove Clipperton.
„Nikdy nehovorím pravdu“ povedal mi raz notorický klamár. „Táto veta je nepravdivá“ kontrovala som mu. Obaja sme si výborne porozumeli.
Ten, kto sleduje moje články, ma pozná ako klimaskeptičku, ktorá otepľovanie klímy nepopiera, avšak na problematiku sa pozerá z nadhľadu, vecne, bez emócií a bez zbytočnej hystérie.
Často som sa v mladosti pýtala, prečo ma dievčatá až tak moc nechcú, ale omnoho viac ma trápilo to, prečo predo mnou dávali prednosť priemerným, z môjho pohľadu nezaujímavým, všedným a nudným chlapcom, čo ma nesmierne frustrovalo.
K napísaniu tohoto článku ma viedla dlhoročná záľuba vyvracať klamlivé reklamy, záplavám ktorým musíme zo strany kozmetického priemyslu čeliť hlavne my, ženy.
Keď sa v 19. storočí prvý krát objavila myšlienka, že naše životy sa nachádzajú vo väzení tzv. viery v boha a že skutočná sloboda ducha sa dá dosiahnuť len vtedy, ak sa boha vzdáme, vyvolalo to strach a zdesenie.
V dnešnom SME i v minulom jeho časopise Týždeň sa opäť písalo o Grete. Tieto dva názory podľa mňa potvrdzujú len to, že Greta úplne zlyhala.
V istom medicínskom materiáli zaoberajúcom sa históriou intesexuality, som sa dočítala, že ranokresťanský filozof Quintus Septimius Florens Tertullianus (155 – 240 n.l.) považoval Ježiša Nazaretského za intersexuála (androgynos).
Neviem, čo si mám o tom myslieť. Pretože chovanie Grety je zvláštne. Buď je naozaj emočne hypertívne angažovaná, ale v tom prípade je hlúpa, pretože ak by mala čo len trochu rozumu, musela by vedieť, že jej želania sú nereálne.
Týmto textom voľne nadväzujem na predchádzajúcu esej s názvom „Fylogenéza parazita a intímna sloboda ľudskej celistvosti.“ ktorý mohol u mnohých vzbudil rozpačité pocity, ba možno sa viacerým zdal do istej miery aj cynický.
Evolučnou divergenciou adultnej morfológie v procese peramorfoklinu posledného ancestrálneho druhu, ktorý bol výsledkom synergie panmitického génového driftu a toku, vznikol pred 300 tisíc rokmi genotypový taxon, zvaný človek.
