Prvý pokus
Politika Kríza morálky a moja cesta z nej
Na začiatok nenapíšem nič nové. Napíšem len to, čo väčšina zdravo rozmýšľajúcich ľudí už dávno vie. Ale som na niečo naštvaný a potrebujem to nejako zo seba dostať.
Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
Na začiatok nenapíšem nič nové. Napíšem len to, čo väčšina zdravo rozmýšľajúcich ľudí už dávno vie. Ale som na niečo naštvaný a potrebujem to nejako zo seba dostať.
Neuplynul ani mesiac a strany Smer a KDH chcú znovu meniť Ústavu.
Po roku a štyroch mesiacoch som sa v apríli 2014 rozhodol preniesť číslo z paušálu od O2 na predplatenku od Funfónu. A vtedy som oľutoval, že to nebolo na Telekom alebo Tesco mobile...
(moja skúsenosť z mesta Prievidza) Tak ako každoročne, aj teraz sa nachádzame práve v období plnenia si daňových povinností vo vzťahu k mestu. Nikoho z nás tieto povinnosti neobídu, pretože ak aj nemáme psa a nemusíme platiť za neho poplatok alebo nie sme majiteľmi nehnuteľnosti a nemusíme platiť daň za nehnuteľnosť, poplatok za komunálny odpad zaplatiť musíme, pretože jeho tvorcami sme všetci bez rozdielu.
Mám dieťa. Už má viac ako rok. Zistila som, že som tehotná, keď som bola na stáži v Holandsku a mala som tam nastúpiť na univerzitu. S otcom mojej dcéry som sa akurát rozchádzala. Od začiatku vravel, že on dieťa nechce. Teraz žije doma, vo svojej krajine, ja tiež doma v Bratislave. Bol nás už dvakrát navštíviť a posiela mi i nejaké peniaze, no to je všetko.
Po vyhlásení posledných výsledkov volieb do VÚC sa premiér SR zamyslel nad zmyslom VÚC a prezradil tým viac, než sám chcel. Jeho analógia medzi účasťou na voľbách a zmyslom VÚC je tak, ako mnoho jeho úvah, úmyselným zavádzaním.
To, čo si dokázala za polrok je veľká vec. Že nepočuješ od nás hlasno ódy na tvoju smelosť a chrabrosť, je naša malosť a nevyspelosť, lebo sa bojíme, že niekto pootočí kohútikom.
Ak ste si mysleli, že nasledujúci príspevok sa bude venovať novodobým televíznym programom sľubujúcim reálne zachytenie skutočnosti s prímesou zábavy, ste na omyle. Hoci obidva mechanizmy sú si v mnohom podobné - zahmlievanie skutočnosti, polopravdy, humorné situácie či zákulisné ťahy sú vlastné nielen mnohým aktérom reality show, ale aj hlavným postavám v mojej „reality show".
V pondelok som absolvovala prihlásenie auta na dopravnom inšpektoráte v Bratislave na Kopčianskej ulici. Človek by si myslel, že v roku 2014 by takýto úkon mal byť jednoduchý, veď už ani na katastri sa nestojí v rade, aj občianske preukazy a pasy idú až neuveriteľne hladko, tak hádam to už zvládli aj na Kopčianskej.
Verím tomu, že lojálny zákazník sa oplatí, pretože nakupuje opakovane, udržať si ho je lacnejšie ako získať nového, je menej citlivý na cenu, neuteká ku konkurencii kvôli krátkodobej výhode, ľahko a cielene mu môžete predať dodatočné produkty a služby, vaši zamestnanci majú ľahší a príjemnejší život, pretože trávia menej času riešením reklamácií a sťažností a navyše lojálny zákazník šíri vaše dobré meno a vďaka sile osobného odporúčania privádza nových zákazníkov zo svojho okolia. Lojálny zákazník nespadne z neba a nie je ani produktom agresívnej akvizičnej kampane, ale stáva sa ním postupne vďaka svojim zážitkom a skúsenostiam vo všetkých aspektoch kontaktu s dodávateľom.
Po voľbách som si prečítal reakcie mnohých komentárov a analytikov. Mnohí z nich vidia prehru Róberta Fica ako zhluk komplikovaných faktorov. Ale pravda je taká, že ľudia proste Fica nemajú radi. Skrátka, keď ho vidia v TV, tak ju radšej vypnú.
V prvom kole som volila pána Kňažka, lebo ma oslovil svojim kultivovaným prejavom a postojmi. Nakoľko do druhého kola vstúpili víťazi, ktorí neboli moji favoriti, boli dve možnosti, nevoliť, alebo mať inú voľbu. Odmietam tzv. voľbu menšieho zla, tak som pozorne sledovala debaty, ktoré sa týkali druhého kola.
Z archívu pozerám zostrihy, ktorými televízie vypĺňali prezidentskú volebnú noc tesne po desiatej a s vedomím volebného výsledku sa teraz už dokážem nad komentármi pousmiať. Z ničoho nič púšťajú rozhovor s vami, kde sa redaktor TA3 snaží prihrať na jeden smeč za druhým. Vaša tuším hovorkyňa v eufórii z toho, akej reklamy sa vám vo volebný deň dostáva sa akosi v pozadí ošíva a nevie vpratať do kože, čím robí celkom zaujímavé krovie. Pri otázke, čo sa vám v noci snívalo, spraví jazykom v ústach gesto, ktoré sa v televízii dá naozaj odvysielať len po desiatej hodine. Som si však skoro istý, že v tom nebol žiaden úmysel. Je to hnus, ale prekvapivo nie kvôli tomu gestu. Hnoj, ktorý tomu gestu predchádzal, musí rozblikať kontrolku ešte aj u voliča Smeru.
Olympiáda je niečo výnimočné, niečo, čo sa uskutoční len raz za 4 roky. Celý športový svet na ňu netrpezlivo čaká, a keď nastane ten čas, milióny ľudí z celého sveta žijú 2 týždne športovým ošiaľom. Získanie olympijskej medaily je niečo výnimočné nielen pre samého športovca, ale aj pre celú jeho krajinu.
Jednou z činností, ktorou si s kolegami radi krátievame čas, je analýza ega Radoslava Procházku. Celkom dobre sa pritom bavíme. Naposledy sme rozoberali spôsob, akým Procházka okomentoval svoje nedávne zranenie pri futbale. Zranil sa, pretože chytal penalty bývalému ligistovi a pri jednej robinzonáde to prehnal s úsilím.
Voliť prezidenta by mala byť výsada, a nie povinnosť. Stala sa však pre mnohých skôr povinnosťou ako výsadou. Doba, keď voliča do volebnej miestnosti skôr dovedie zúfalstvo ako pocit hrdosti a myšlienka „bude to ešte lepšie" namiesto súčasného „nebude to ešte horšie?", je realitou.
Viete, čo je základom dobrej televízie, čo vám chýba? Dodržiavanie vysielacieho času! Je otrasné, že neviete rešpektovať vlastný vysielací čas relácií.
O chvíľu máme prezidentské voľby. Pochopiteľne to nie je pre nikoho novinka. Kampaň prebieha už dávno. Zovšadiaľ nás bombardujú bilbordy o takom a hentakom prezidentovi. Doma, v krčme alebo v bare prebiehajú diskusie. Na rodinných oslavách sa často hádajú členovia rodiny, koho voliť alebo nevoliť. A hlavne sa vás každý pýta, či si idete splniť svoju občiansku povinnosť. Respektíve počúvate o tom, ako by ste si mali ísť svoju občiansku povinnosť splniť.
Februárový všedný deň. Moja denná pešia trasa od Slovenského rozhlasu na Námestie SNP v Bratislave. Pod budovou rozhlasu prechod cez zhrdzavené električkové koľajnice, električka tu už dlho nejazdí. Na takýchto koľajniciach stojí auto s papučou. Chodník na námestí Slobody pod fontánou a reštauráciou - lemovaný stovkami cigaretových ohorkov, na ostrovčekoch bývalej trávy sa povaľuje plastový, papierový i rozbitý sklenený odpad. Pred vstupom do STU preplnené odpadové koše. Prázdne plastové poháriky sa povaľujú po okolí.
Rozhodne nepatrím medzi pravidelných prispievateľov blogových stránok - ale tentoraz mi nedá, aby som sa nepodelila o svoju nedávnu negatívnu skúsenosť s praktikami Poštovej banky, ktorej som zatiaľ napriek tomu stále klientom... Zatiaľ...