Ak chcete zverejniť svoj text na tomto blogu, pošlite nám ho e-mailom vo worde na adresu matus.paculik(at)smeonline.sk. Nezabudnite na predmet PRVÝ POKUS.Výber textov je v právomoci redakcie, ktorá má právo zmeniť autorom navrhnutý titulok. Väčšinu článkov zverejňujeme, ale vyhradzujeme si právo ktorýkoľvek odmietnuť aj bez udania dôvodu, najmä ak sa autor nepodpíše celým menom.Vždy uveďte aj vašu poštovú adresu a telefónne číslo. Tieto dva údaje nezverejníme, ale musíme ich mať k dispozícii kvôli overeniu identity alebo pre prípad, že sa váš článok rozhodneme honorovať.Ak meno a priezvisko priamo v článku nechcete uviesť, prosíme, napíšte nám dôvod. Za istých dôležitých okolností tieto údaje nepublikujeme, redakcia ich však vždy musí poznať.Zaradenie textu zväčša trvá niekoľko dní. Na tomto blogu nezverejňujeme poéziu ani prózu. Zoznam autorových rubrík: Slovenské zdravotníctvo, Súkromné, Nezaradené
V priebehu niekoľkých rokov som strávil s menšími či väčšími prestávkami na anglických ostrovoch takmer dvadsaťtri mesiacov. Na jednej strane sa hovorí, ako dobre je ľudom v Anglicku, majú všetko na čo si len pomyslia a robia len polovicu z toho čo my. Môžu sa pekne obliekať a kupovať si drahé autá. A keď veľa zarábajú, môžu si aj veľa dovoliť a zabaviť sa.
To nemyslíš vážne...? Táto myšlienka ma napadá od začiatku tohto školského roka niekoľkokrát za deň. A som učiteľka!
Na základe mojich vlastných skúseností je mi jasné, že so školstvom je potrebné niečo urobiť. Problém však spočíva v tom, ako veci rozhýbať. Vždy, keď sa bavím s niekým o školstve, naša debata skončí pri platoch. Pokladám to teda za najväčší problém.
„Tento rok sa v Orangei nesie v znamení príjemných prekvapení pre stálych zákazníkov. Tak znie úplne prvá veta na webe tohto oranžového operátora v sekcii Orange svojim. Som nepriamym verným zákazníkom tejto firmy už vyše 6 rokov (nepriamym preto, lebo paušál je písaný na mamu, avšak využívam a platím si ho výhradne sám) a operátor nanešťastie svoj sľub na stránke naplnil. A keby len raz, jemu sa to podarilo hneď niekoľkokrát, škoda len, že radšej nebol ticho.
Turistická trať - zem nikoho? 1. 9. 2008. Štátny sviatok. Po troch dňoch upratovania, čítania španielskych textov, varenia a pozerania televízie vyráža vymierajúci ľudský druh, familiárne zvaný „bratislavský chodec na svojmu srdcu milú turistickú trať zvanú Račiansky okruh.
Na ten deň si aj dnes po pár rokoch spomínam veľmi dobre. Bolo druhého februára 2006 a ja som v mojom dlhom čiernom kabáte, plná nádeje na spravodlivý odpočinok, vstupovala so žiadosťou o predčasný starobný dôchodok, do pobočky Sociálnej poisťovne v mojom meste. Moja nádej, že moja žiadosť bude kladne a hlavne rýchlo vybavená, bola utvrdená dlhoročnou pracovníčkou Sociálnej pois., ktorá na základe mojich 38-ich odpracovaných rokov, bez jediného dňa stráveného na podpore v nezamestnanosti a troch vychovaných detí, videla moje vyhliadky na priznanie predčasného starobného dôchodku veľmi dobre. Musím podotknúť, že som o predčasný starobný dôchodok požiadala o rok a štyri mesiace predtým ako mi mal vzniknúť nárok na klasický starobný dôchodok.
Toto bude mimoriadne krátky príspevok, ale dnes (sobota, 30. augusta 2008) ma na istej súkromnej TV stanici priam vytočila reportáž o prijímaní zákona o psychickom a fyzickom týraní.
Tak sa rozhodli radní páni v Bardejove urobiť niečo pre občana. Prebehla i verejná diskusia v Bardejovskej televízii. Opravia existujúce parkovacie miesta na sídliskách v Bardejove podľa potrieb občanov. Aké chvályhodné. Nedá sa namietať.
Včera podvečer som sa vybrala so synom do bratislavského krematória. Dnes 21.8.2008 by sa bol môj otec dožil 80. rokov.
Mnohí mladí chlapci o tom snívajú a ja som nebol výnimkou. Od siedmeho roku môjho života som mal v hlave len futbal. Ale nebol som z tých, ktorí túžili vidieť rozvlnenú sieť za brankárovým chrbtom. Nie, ja som miloval ten pocit, keď dôvodom zlyhania útočníka som bol práve ja.
Dňa 23.6.2008 šla moja manželka s kočíkom a naším ročným synom medzimestskou linkou SAD Zvolen zo Zvolena do Bzovíka s jedným prestupom v Krupine, čo je asi 35 km. Za túto cestu zaplatila „iba neuveriteľných 107 Sk. Platila za seba celý lístok v sume 64,- Sk, za kočík raz 15,- Sk a raz 10,- Sk a, čo považujem za vrchol chrapúnstva zo strany SAD Zvolen, za dieťa v kočíku raz 12,- Sk a raz 6,- Sk. Toto dieťa buď bolo v kočíku alebo ak manželka náhodou sedela na sedadle v autobuse, na jej kolenách, teda určite nezaberalo miesto navyše.
Začať tento článok je ťažké. Ešte stále sa vo mne všetko mieša. Pýtam sa, prečo vôbec, a prečo môj brat. V sobotu ráno odchádzali naši na chatu a on ma stále budil telefonátmi, či už odišli. Pri druhom volaní, keď som si uvedomila, že ma divný hlas, mi napadlo, či nabúral auto a nechce, aby to videl otec. Volanie štvrté: ,,Hej, už odišli.
Celý život (mám 27 rokov) som bola hrdá na svoje vierovyznanie. Možno je to pre niektorých ľudí hlúpe, ani mne z toho v podstate nič nevyplývalo, ale hrdá som bola. Až doteraz! Som katolíčka a veľakrát som počúvala na „našich kňazov kritiku a historky, ktoré naozaj zarážali. No snažila som sa to sama pred sebou nejako zmierňovať a dokonca ich ospravedlňovať. Či išlo o nemanželské deti, milenecké pomery, či problémy s pokrstením detí slobodných matiek a podobne... Vydala som sa do evanjelickej rodiny a moju dcéru (teraz už aj syna) sme dali pokrstiť práve v tejto viere. Prečo som nepresadila katolícky sobáš? Pretože „naši kňazi sa nám snažili nanútiť nejaký papier, v ktorom sa zaväzujeme, že deti budú pokrstené v katolíckej viere a mne sa zdalo vrcholne poburujúce, aby som js niečo také podpisovala a nie, aby som to chcela ešte aj po mojom manželovi, ktorý nie je katolíkom. Prečo toto rozhodnutie nenechajú na nás?
Reagujem, lebo viackrát som si v diskusiách na rôzne témy, ktoré sa zázračne nevyhli štúdiu medicíny, prečítala príspevky typu : „Martin - dedinská fakulta alebo „tak tam by som teda nikdy neštudoval! Nebyť čitateľom blogov, tak sa to asi nikdy nedozviem, keďže na Jesseniovej lekárskej fakulte študujem „len 4 roky. Inými slovami, od žiadneho medika študujúceho v Martine som takéto vyjadrenie ešte nepočula. Pobavila som sa na tom ale celkom dobre.
Nikoho nenútim, aby porušil svoje zásady, a jediné, čo robím, je, že ponúkam svoju osobnú skúsenosť s niečím, čo bolo sexuálnou abstinenciou, a dovolím si tvrdiť, že nie je výnimočná.
Hneď na úvod sa priznám, že TV Markíza od svojho vzniku nikdy nepatrila k mojim obľúbeným médiám a vždy som ju pokladala skôr za bulvár dychtiaci po senzáciách, nie za televíziu, snažiacu sa o solídne spravodajstvo a publicistiku. Aj bulvár však má svoje miesto pod slnkom, pokiaľ neklame a rešpektuje určité hranice.
Vždy som si o sebe myslela, že nie som poverčivá, ale udalosti posledných dní ma prinútili vážne sa zamyslieť nad mojou „orientáciou. V piatok 13.-teho som totiž dostala akútny zápal slepého čreva a na druhý deň som sa zobudila bez apendixu. Hospitalizovaná som bola na chirurgickej klinike v štátnej nemocnici v Bratislave. Jednu operáciu mám už za sebou, prvý krát ma operovali na klinike Samaden vo Švajčiarsku, a tak som mala jedinečnú príležitosť zažiť úroveň slovenského a švajčiarskeho zdravotníctva na vlastnej koži. No poviem vám, je to nezabudnuteľný zážitok...
V školstve som pracovala takmer 29 rokov. Začínala som ešte v socialistickej spoločnosti a keď v roku 1989 prišla zmena, mala som 34 rokov a hlavu plnú ideálov, ako sa zmení školstvo k lepšiemu a ako si nás konečne bude spoločnosť vážiť. Boli to však len plané sny.
S údivom sledujeme konštatovanie, že seniori ohrozujú cestnú dopravu, preto budú v skupine vodičov, ktorí musia robiť psychotesty pre získanie vodičského preukazu.
V utorok ráno som vo firme ako obvykle zapol počítač a začal sťahovať maily. Program vyhlásil chybu - nevie sťahovať t-comacke maily. Samotné pripojenie mam od inej firmy a keďže sa to už párkrát stalo, zdvihol som telefón a zavolal na linku podpory T-com s tým, že čo majú s mailmi.
