JABLOŇOVCE
Husitský chrám postavili už v 13. storočí
Ešte skôr, než sa k pamiatke dostaneme, treba zdolať vysoký kamenný múr. Mohutný val so strieľňami bol vybudovaný v pätnástom storočí a slúžil na obranu husitského chrámu. Dodnes obkolesuje jeho nádvorie.
Kostol bol vybudovaný podobne ako v Pečeniciach v roku 1240. Pôvodný gotický chrám najprv patril reformovanej cirkvi. Neskôr slúžil ako stánok katolíckej cirkvi a tá ho po vybudovaní nového kosotola v obci odpredala evanjelikom.
Jednou z dominánt nádvoria, ktoré zaujmú návštevníka už na prvý pohľad, je taktiež tolerančná lipa. Obvod jej kmeňa meria takmer šesť metrov a strom sa vypína vysoko nad kostolom.
„V blízkosti kostola sa taktiež nachádza i tolerančná zvonica. Postavili ju v roku 1782; presne vtedy, keď bola zasadená i tolerančná lipa," dodáva starosta obce, I. Hindi.
Okrem unikátnej sakrálnej pamiatky návštevníkov v obci určite zaujme i kaplnka z 19. storočia či zrekonštruovaný gazdovský dom. A milovníci prírody nesmú zabudnúť ani na štátnu prírodnú rezerváciu Jabloňovský Roháč. Dovidenia v Jabloňovciach!
BOHUNICE
Kedysi mlel múku, dnes patrí múzeu
Pôvodne išlo o pomerne rozsiahlu mlynskú usadlosť na potoku Sikenica. Tvorili ju viaceré hospodárske stavby v chotári obce Bohunice v Štampošskej doline severne od Pukanca. Mlyn mal preto výhodnú polohu neďaleko bývalej „kráľovskej" cesty z Levíc do Banskej Štiavnice.
Zariadenie mlyna Pavla Turčana tvorili dve vodné kolá, ktoré cez ozubenie palečných kolies poháňali kameňové zloženia mlynského lešenia. Mlecie zariadenie bolo neskôr zmodernizované. V roku 1938 bola do mlynu zavedená aj elektrina.
V prevádzke bol mlyn až do roku 1950 a v roku 1979 celý objekt sprístupnili pre návštevníkov. Dnes je súčasťou Tekovského múzea.
Okrem samotného mlyna si návštevníci môžu prezrieť aj obytnú časť, ktorá pozostáva z jednej izby, kuchyne a komory, ku ktorej prilieha pivnica. Priestory sú zariadené dobovým nábytkom a inventárom. Niekdajšia maštaľ dnes slúži ako prevádzková miestnosť.
Bohunický mlyn je preto doboru ukážkou spôsobu života majetnejších obyvateľov regiónu v minulosti. A okrem toho i výborným nápadom na letný výlet.
BRHLOVCE
Obydlia si vytesali do skaly
Traduje sa, že svoj pôvod majú brhlovské obydlia v 16. a 17. storočí, kedy mali chrániť domáce obyvateľstvo pred nájazdmi Turkov.
Keďže okolie obce počas treťohôr zaznamenalo bohatú sopečnú činnosť, obyvateľom sa naskytla jedinečná možnosť ako usadené tufy a tufity využiť. Do poddajného materiálu si preto Brhlovčania vydlabali obytné i hospodárske priestory. Tento spôsob tvorby obydlí opísal už Matej Bel.
Kameň však písal dejiny obce i naďalej. V devätnástom storočí sa stalo kamenárstvo najdôležitejšou formou existencie tunajších ľudí, ktorí sa techniku ťažby a opracovania kameňa naučili od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa.
Dnes predstavuje súbor kamenných obydlí v Brhlovciach pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v jednom z príbytkov sa nachádza aj expozícia spravovaná Tekovským múzeom v Leviciach. Za túto časť získalo múzeum ako prvé na Slovensku prestížne ocenenie Europa Nostra.
Či ste už brhlovské obydlia navštívili alebo sa na to ešte len chystáte, na príbeh tureckých nájazdov, kameňa a pracovitých dedinčanov určite nezabudnete. Obydlia vytesané do sopečnej horniny sú predsa viac než len unikát jedného regiónu...
BÁTOVCE
Pred 230 rokmi tu postavili most
Mesto s kráľovskou mincovňou. Písomná zmienka z roku 1037. Banícke mesto s vlastným erbom. Len málo vidieckych obcí sa môže pýšiť takou históriou ako Bátovce.
Na úroveň mestečka sa Bátovce údajne vyvinuli už v 13. storočí a vďaka rozvoju baníctva ďalšiemu rozmachu nestálo nič v ceste. O niekoľko storočí neskôr sa z Bátoviec dokonca stalo i okresné mesto.
Popri všetkých pamiatkach z čias najväčšej bátovskej slávy, však pozornému návštevníkovi nesmie uniknúť ani kamenný most z 18. storočia. Cez rieku Sikenica ho postavili na ceste do Pečeníc v roku 1780. Most taktiež „stráži" socha sv. Jána Nepomuckého.
Tento barokový most je dlhý asi 15 metrov, s predpoliami meria takmer 40. Zaujímavé sú predovšetkým tri vysoké kruhové klenby, ktoré majú na návodnej strane mohutných pilierov i ľadolamy. Nad stredovou klenbou je kamenná datovacia tabuľa viažuca sa k dátumu postavenia mosta.
Unikátna pamiatka sa však davom turistov rozhodne tešiť nemôže. Okolie mosta obzvlášť dobre udržiavané nie je a každého návštevníka by určite potešila aj informačná tabuľa.
Nech je však kamenný most z 18. storočia akokoľvek zabudnutý, schovaný a neznámy, toto miesto sa rozhodne oplatí vidieť. Nemáte cestu do Bátoviec?
(jednotlivé časti boli spracované pre týždenník MY - Týždeň na Pohroní)
