Študovali ste na francúzsko-slovenskom bilingválnom gymnáziu. Mali ste už vtedy ambíciu pracovať v inštitúciách EÚ? Ako ste sa dostali k práci asistentky europoslanca?
Nie, vtedy som skôr uvažovala o štúdiu tlmočníctva a prekladateľstva. Zo súkromných dôvodov som sa však po strednej škole presťahovala do Holandska, kde som nastúpila na vysokú školu na štúdium komunikácie. V treťom ročníku sme mali povinnú viacmesačnú stáž, ktorú som absolvovala u pána Maňku, a tým to vlastne celé začalo... Práca v Európskom parlamente ma veľmi oslovila, preto som s radosťou prijala ponuku nastúpiť k pánovi Maňkovi na pozíciu asistentky. To bolo v roku 2007, tesne po skončení vysokej školy. Naša spolupráca trvá doteraz, už druhé volebné obdobie.
Podobné stáže poskytuje pán Maňka z časti prostriedkov určených na asistentov aj iným študentom. V čom konkrétne spočíva ich zmysel a na základe akého kľúča sú do nich študenti vyberaní?
Stáže bývajú väčšinou v dĺžke jedného mesiaca a poskytujeme ich študentom vysokých škôl. Pri výbere študentov nezohráva hlavnú úlohu zameranie školy, dôležitá je skôr motivácia. Keďže pán Maňka je z Banskobystrického kraja, berieme najmä študentov, ktorí žijú alebo študujú v tomto kraji. Výber je na základe motivačných listov a životopisov, vždy niekoľko mesiacov dopredu. Náplň stáže sa vždy snažíme prispôsobiť záujmom a potrebám konkrétneho študenta. Je však dôležité, aby študenti pochopili spôsob fungovania Európskeho parlamentu(EP) a spoluprácu s ostatnými inštitúciami pri tvorbe európskej legislatívy. Stážisti sa takisto aktívne podieľajú na práci kancelárie, napríklad pripravujú podklady, pomáhajú so zabezpečením návštev alebo s administratívnou prácou.
Váš pracovný deň sa začína asi o deviatej a nekončí skôr ako o devätnástej, čo zrejme vyčerpávajúce je... Napĺňa vás však vaša práca? Čím?
Áno, máte pravdu, koniec pracovnej doby je dosť flexibilný. Parlament totiž žije vlastným rytmom podľa tzv. farebného kalendárika, kde ma každý týždeň inú náplň, napríklad plenárne zasadnutia, zasadnutia politických skupín, zasadnutia výborov alebo týždne, keď poslanci pracujú vo vlastných krajinách. Tak sa striedajú rušné týždne s menej rušnými. Ja každý týždeň ,,pendlujem'' medzi Belgickom a Holandskom alebo medzi Francúzskom a Holandskom, preto v piatky vždy pracujem z domu. Takisto sa snažím pravidelne športovať a zdravo jest... takto sa pracovne vyťaženie dá zvládnuť.
A či ma práca napĺňa? Ako sa hovorí, najväčšou odmenou za prácu je úsmev Tvojho šéfa. To platí aj pre mňa. Teším sa napríklad, keď sú schválené jeho pozmeňujúce návrhy, alebo keď máme nabitý program a všetko stihneme, alebo keď sa nám vydarí návšteva zo Slovenska, alebo keď môžeme pomôcť niekomu na Slovensku. Takisto sa teším z úspechov našich bývalých stážistov, napríklad keď doštudujú alebo získajú dobrú prácu. Takisto mám radosť, ak môžem niekomu priblížiť fungovanie EÚ a prácu Európskeho parlamentu.
Ako asistentka europoslanca takpovediac "cítite tep EÚ" a viete veľmi veľa o jej fungovaní. Ako sa pozeráte na súčasne fungovanie únie? Navrhli by ste niečo zmeniť?
Na obsiahnutie všetkého okolo EÚ by bolo treba asi 100 rokov, lebo niektoré veci sú stále v pohybe. Podľa môjho názoru, hlavným problémom EÚ je, že jej fungovanie je veľmi zložité a príliš dlho trvá, kým sa prijmú rozhodnutia. Takisto by bolo fajn, keby prijímanie rozhodnutí bolo prehľadnejšie a otvorenejšie voči verejnosti. Ešte stále je veľa rozhodnutí, ktoré sa, bohužiaľ, prijímajú za zatvorenými dverami.
My ľudia "zvonku" vieme často o fungovaní EÚ veľmi málo. Ako si vysvetľujete, že Slováci o Európskom parlamente (EP) veľa nevieme, účasť v eurovoľbách u nás býva mizerná a popri tom dôverujeme EP najviac zo všetkých krajín?
Ako som už spomínala, fungovanie EÚ je veľmi zložité, preto ma neprekvapuje, že ľudia nerozumejú, ktorá inštitúcia je za čo zodpovedná. Áno, v prieskumoch Eurobarometer na Slovensku bol EP najdôveryhodnejšou inštitúciou, ale napriek tomu sme opäť mali najnižšiu účasť v eurovoľbách. Podľa mňa občania nevidia priamy dopad práce EP na svoj vlastný život, prípadne majú iné starosti, napríklad udržanie si prace. A to aj napriek tomu, že asi 75% našich zákonov vychádza práve z legislatívy EÚ. Myslím si ale, že už nastáva posun k lepšiemu, možno i vďaka tomu, že aj my sme si už zvykli na naše členstvo v EÚ, ale aj vďaka lepšej informovanosti. Mám na mysli používanie nových technológií, väčší záujem slovenských médií, účasť poslancov na prednáškach a debatách a podobne.
Ak sa u nás ľudia z médií denno-denne dozvedajú len o politických škandáloch tej alebo onej strany alebo majú dočinenia s byrokraciou, cez ktorú sa nevedia dostať, možno vnímajú EP ako nadnárodnú, pomerne spoľahlivo fungujúcu inštitúciu. Takisto je v EP dosť silne zakorenená kultúra kompromisov a spolupráce s ľuďmi z rôznych kultúr, teda je tam aj väčšia otvorenosť voči rôznym názorom.
Vedeli by ste si predstaviť v laviciach EP aj seba? O akú agendu by ste sa zaujímali? A do ktorých oblastí by mala európska legislatíva zasahovať najviac?
Na práci europoslancov je úžasné to, že legislatíva, ktorú tvoria, môže mať dopad na takmer 500 miliónov ľudí. To je podľa mňa ale aj veľká zodpovednosť, aby sa naozaj snažili robiť svoju prácu čo najlepšie. Takisto je fascinujúci záber ich aktivít, ktorý môže byť veľmi široký. Mňa baví dívať sa na politiku takto zblízka, ale sama by som si na post europoslankyne asi netrúfla. Ale, čisto hypoteticky by som sa zamerala na sociálne otázky, to mám z domu, alebo na postavenie mladých ľudí, rovnosť príležitostí a boj proti diskriminácii. Mňa ale oveľa viac baví práca v zákulisí, plánovanie a organizovanie, lebo tam mám celý proces pod kontrolou. Ja totiž nemám vždy trpezlivosť na dlhé debaty, ale radšej si ,,vysúkam rukávy'' a pustím sa do práce ihneď.
