Keď po osemdesiatom deviatom začalo “národné vzopätie”, “starkoveňje” s krvou podliatymi očami v parlamente i na uliciach argumentovali, že Slováci sú najstarším národom v Európe a preto potrebujú vlastný štát. Nuž, je ťažko dokázateľné, aký je národ starý, lebo historici sú ako právnici - každý má svoju pravdu. Čosi o veku národa sa však dá zistiť z toho, ako sa správa.
V to horúce letné dopoludnie nebolo na uliciach južnoslovenskej dedinky ani človiečika. Všade vládol pokoj, dedina bola ako vymretá. Proste - uhorková sezóna, ktorá tu trvá po celý rok.Vtom sa z obecného rozhlasu ozval Robo Kazík a jeho “Vzdialená je moja láska, vzdialená...” Nezamestnaní nasávajúci si z pivových fliaš pod starou morušou pri bufete prestali nachvíľu nadávať na opozíciu, psy natiahnuté na podstení zastrihali ušami, sliepky zahrabané v popole zdvihli z neho hlavy a začudovane sa obzerali okolo seba. Pomaly zavŕzgali zhrdzavené pánty brán a občania začali vychádzať na ulicu. Postávali pred domami v očakávaní novôt. Po Kazíkovi nasledoval Daridó s rezkými maďarským čardášom, a potom už zaznel z rozhlasu oznam dvojjazyčne, v slovenčine i v maďarčine, že sa bude konať 23. riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva a že na rokovanie sa môžu prísť pozrieť aj občania, pokiaľ majú záujem.
Chcel by som vzdať hold kapitalizmu. Sila slobodného ducha nakoniec predsa zvíťazila. Tak, ako tráva prerazí cez vrstvu asfaltu či betónu, porazila podnikavosť ľudského ducha všetky totalitné režimy. Kapitalizmus víťazí na všetkých frontoch. Aj na Slovensku.
Každý podvečer zavládne na našich dedinách a mestách absolútny pokoj. Ľudia zasadnú k telenovelám. Aj čas večerných bohoslužieb museli dušpastieri prispôsobiť tak, aby nekolidovali s touto jednoduchou ľudovou zábavou. Inak by mali v kostoloch prázdno. Ani Dunčovia vtedy nesmú štekať, lebo gazdiné by ich prizabili. Nik a nič nesmie narušiť podvečernú pohodu pri obrazovke.
Piateho mája 1987 vystúpil vynikajúci český herec Miloš Kopecký na zjazde českých dramatických umelcov s veľmi trefnou kritikou vtedajšej rozvinutej socialistickej spoločnosti. Jeho vystúpenie našlo silnú odozvu v širokej spoločnosti. Nahrávka jeho vystúpenia kolovala medzi ľuďmi a mnohým otvorila oči, mnohých utvrdila v presvedčení o potrebe zmeny v spoločnosti. Keď dnes spisovateľ Andrej Chudoba upozorňuje, že „všade cítiť pachuť spoločenského marazmu“ a druhý spisovateľ Ivan Kadlečík upozorňuje na „bujarú panskú zábavu alebo cynický maškarný bál mocných na pokraji priepasti“, nikto si hlas prorokov nevšíma. Tá kritika nepatrí nejakým súdruhom na ústredných, krajských a okresných výboroch jednej strany, ale patrí všetkým straníkom, ba patrí nám všetkým. Preto si ich hlasy radšej nikto nevšíma. Marazmus valiaci sa z médií už totálne otupil sebareflexiu spoločnosti.
Dobrý človek - hotové nešťastie,” - hovorí sa v Kozárovciach. V Rykynčiciach sa zasa hovorí: “Dobrý človek - hotovô nešťasťja.” História, ale i súčasnosť, dávajú tejto ľudovej múdrosti Tekova a Hontu za pravdu.
Žijeme v informačnej dobe. Všetko je na webe. “Listujúc” na stránkach Ústavu pamäti národa som sa dozvedel, že otec arcibiskup bol agentom Štátnej bezpečnosti. “Listujúc” ďalej som sa dozvedel, že náboženstvo ma učil a k prvému svätému prijímaniu ma pripravil agent ŠtB, birmoval ma agent ŠtB i sobášil ma agent ŠtB. Či ma bude pochovávať bývalý agent ŠtB, to zatiaľ neviem.
Takto sa volá skvelý film s vynikajúcim Tomom Hanksom v hlavnej úlohe. Je to jeden z najlepších filmov, aký bol kedy nakrútený. Získal šiestich Oscarov. Hlavný hrdina filmu sa volá Forrest Gump. Je to dojímavý príbeh prostého človiečika s trochu nižšou inteligenciou (IQ 75), ktorý to v živote dotiahol cez hviezdnu kariéru hráča amerického futbalu, hrdinu vojny vo Vietname a ping-pongového šampióna až na krevetového magnáta. Film je oslavou hodnoty človeka bez ohľadu na telesný či duševný handicap. Jedinečne vystihol fenomén, spoločenský jav, prírodný úkaz, ktorý si zaslúži pozornosť. A aspoň jeden fejtón.
Je piatok popoludní a oni už vyrazili. Srdia ma, betálni Blaváci smerujúci z krásavice na Dunaji na severovýchod. Na svojich štvorkolesových tátošoch sa preženú slovenskou krajinou k svojim chalupám a chatám rozosiatym na slovenskom vidieku. Nehodno sa teraz pohybovať v blízkosti ciest a vstup či vjazd na cestu znamená vážne riziko ohrozenia života.
