Osoby a obsadenie:
Juraj - Môžeme ho vídať sediaceho na Hlavnej ulici v Košiciach, opretého
o múr, medzi predajňou hudobných nástrojov a obchodom s obuvou. Všetko, čo
o ňom vieme, už bolo napísané na
http://rajtakova.blog.sme.sk/clanok.asp?cl=191871. Pre odlíšenie od ďalšej postavy
s týmto menom, mu v tomto článku prischne prívlastok bezdomovec.
Juraj - Manžel a otec. Väčšinu času má pocit, akoby by mu na hlave ležali
všetky ťarchy tohto sveta a primerane tomu sa tvári. Keďže pôvab blogu objavili aj
poniektorí spolužiaci dieťaťa Roxanky, ušetríme túto ďalšiu postavu príbehu ich
nevinných (?) zlomyseľností, ku ktorým by ich prezradenie ďalšieho jeho mena,
vystihujúceho vážny prevážny výraz jeho tváre mohlo inšpirovať.
Iveta - Matka a manželka. Strelkyňa ozbrojená tisovým lukom jazdiaca na
ohnivom koni. Keď odloží zbroj a zosadne z tátoša možno ju zabiť jediným slovom.
Preto ju neozbrojenú a na zemi možno vidieť len zriedkavo. Teda skoro nikdy.
Roxanka - Dieťa. Hviezdička, ktorá sa blúdiac nekonečnom zatúlala na Zem.
Charakteristické znamenie – vo svojich stopách zanecháva hviezdny prach.
Posledné tri postavy tvoria rodinu.
Príbeh:
Rodina sa vydala v júnový večer do mesta. Je piatok, dieťa Roxanka nemusí
ísť zajtra do školy a môže byť dlho hore. Sotva prejdú niekoľko krokov po Hlavnej,
Roxanka vykríkne:
„ Mamka, aha, náš bezdomovec ! “ Myslí tým Juraja bezdomovca, ktorý sa
rodine predstavil v deň svojich menín. Sedí na svojom obvyklom mieste v obvyklej
polohe.
„ Dajme mu niečo,“ pokračuje obracajúc sa na matku Ivetu, u ktorej pre táketo
nápady doteraz stále našla pochopenie.
Matka Iveta, vo voľnom čase a v spoločnosti manžela Juraja nenosí kĽúče,
telefón , ani peniaze. No, čistá puťka. Zato vie, čo má robiť. Obrátiť sa na Juraja:
„ Máš drobné ? “
„ Nie, “ odpovie víťazoslávne Juraj. On nie je veľmi bezdomovec-friendly
a vychutnáva si zachmúrene víťazstvo. Teda to, o čom si on myslí, že je viťazstvo.
„ Ocko, daj mi nejaké peniaze, “ nedá sa odbiť Roxanka.
„ Nemám. Nemám peňaženku, a nebral som žiadne mince, “ odoláva Juraj
a ani nezastaví. Stále dúfa, že keď budú dosť ďaleko, prejde tie dve ženské táto
minicharita. Márne.
„ Stojme,“ prekukne ho manželka Iveta „ nebudeme sa vracať cez pol Hlavnej.
Daj Roxanke konečne nejaké peniaze.“
Juraj rezignoval. Vyberá z vrecka 5 eúr a neochotne ich podáva Roxanke:
„ Choď mu ich dať .Ale rýchlo. “
Dieťa Roxanka v skutočnosti ani inak, ako rýchlo chodiť nevie. Zvlášť, keď
dobyla malé veľké viťazstvo. Priam letí naspäť k bezdomovcovi Jurajovi. Podáva mu
bankovku. Sediaca postava ju zoberie, váhavo obracia v rukách a o čomsi sa
s Roxankou rozpráva. Zvláštna situácia. Juraj má teraz najväčšiu starosť o to, aby
dieťa neprinieslo peniaze späť. Vysiela smerom k Roxanke gestá, ktorý nerozumie
ani manželka Iveta, a určite nie osemročné dieťa. Roxanka konečne prihopsala.
„ O čom ste sa rozprávali ? “
„ Ále, pýtal sa ma, či nám tie peniaze nebudú chýbať. “
