S údivom pozorujem, ako sa otázka personálneho konštituovania najvyššieho správneho súdu prakticky zredukovala na polemiku, či sudcovia, pôsobiaci v súčasnosti na najvyššom súde ako členovia jeho správneho kolégia majú, či nemajú prejsť automaticky na najvyšší správny súd. Konkrétne, či je takáto požiadavka z ich strany opodstatnená, alebo či tak, ako to odporcovia tejto koncepcie presadzujú (a ako to zodpovedá súčasnej právnej úprave) sa majú postaviť do radu (aj keď si nie som istá, či sa nejaký rad vôbec vytvorí).
Považujem za potrebné poznamenať, že som advokátkou 25 rokov a za tento čas som napísala stovky správnych žalôb a zastupovala klientov v konaniach o nich pred krajskými súdmi aj najvyšším súdom, teda dovolím si tvrdiť, že čo-to o správnom súdnictve viem
Na vysvetlenie - konanie pred správnymi súdmi začína, až na zopár výnimiek, na krajskom súde a odvolacím súdom (podľa súčasnej právnej úpravy kasačným) je najvyšší súd. Na rozdiel od konania v civilných, či trestných veciach, o pojednávanie na správnom súde musí účastník konania požiadať, inak súd rozhodne aj v prvej inštancii bez pojednávania. Táto odlišnosť je spôsobená predovšetkým tým, že už v správnej žalobe musí účastník uviesť to, čo proti rozhodnutiu alebo postupu, ktorý žiada preskúmať, namieta, a túto argumentáciu už v priebehu konania o nové skutočnosti dopĺňať v zásade nemôže. Rovnako sa, až na konkrétne, v zákone ustanovené výnimky, pred správnym súdom dokazovanie nevykonáva.
Súdy v správnom súdnictve rozhodujú, okrem takých mediálne atraktívnych vecí, ako sú návrhy na zrušenie politických strán, či odmietnutie ich registrácie, aj o oveľa prozaickejších veciach, týkajúcich sa prakticky všetkých oblastí života. Preskúmavajú postupy a právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy - napríklad rozhodnutia o priestupkoch, rozhodnutia v dôchodkových, daňových, stavebných veciach, konajú vo veciach azylu, vyhostenia, o pozemkových veciach, o žalobách proti rozhodnutiam o nesprístupnení informácii, o žalobách zainteresovanej verejnosti v oblasti životného prostredia, vo veciach služobného pomeru vojakov a policajtov atď, atď. Úmyselne som príkladmo vymenovala celkom nesúrodé oblasti, aby som vytvorila predstavu o šírke záberu správneho súdnictva. Jednoducho povedané, prakticky akýkoľvek postup, či rozhodnutie správnych orgánov, je v určitom štádiu preskúmateľné správnym súdom. Právo občana domáhať sa preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom, je základným ľudským právom, zakotveným v ústave .
Ako už bolo uvedené, v zásadnej väčšine prípadov konajú o správnych žalobách krajské súdy. O opravných prostriedkoch proti ich rozhodnutiam - kasačných sťažnostiach, rozhoduje v súčasnosti najvyšší súd - sudcovia, ktorí sú členmi jeho správneho kolégia. Toto rozhodovanie, rovnako ako rozhodovanie o konkrétnych veciach, v ktorých doteraz konali a rozhodovali sudcovia správneho kolégia najvyššieho súdu v prvej inštancii prejde od 1. 8. 2021 bezo zvyšku na najvyšší správny súd.. Pribudnú mu aj ďalšie veci (napr. rozhodovanie o zákonností a ústavnosti volieb do orgánov územnej samosprávy). Veľmi jednoducho povedané, o všetkom, o čom doteraz rozhodovali sudcovia správneho kolégia najvyššieho súdu, budú od 1. 8. 2021 rozhodovať sudcovia najvyššieho správneho súdu.
Keďže poslaním advokácie je pomáhať uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, v tejto situácii sa mi javí kľúčovou otázka dopadu tejto zmeny na situáciu účastníkov konaní v správnom súdnictve. Vychádzajúc z presvedčenia, ktoré som si doteraz uchovala, že povinnosťou štátu je zabezpečiť také fungovanie súdnej moci, ktoré je pre účastníkov súdnych konaní v čo najvyššej miere efektívne, teda spravodlivé, a nie neprimerane dlhé, nenachádzam žiadny dôvod, pre ktorý by sa malo toto legitímne očakávanie obetovať na oltár akokoľvek vznešene, či atraktívne označeného cieľa, ak reálne dôsledky tohto cieľa, znamenajú, že sa prístup k efektívnemu a spravodlivému konaniu v skutočnosti sťaží.
Jednoznačne povedané, ak na najvyšší správny súd prejde kompletná agenda najvyššieho súdu vo veciach správneho súdnictva, potom odlišný postup pri obsadzovaní najvyššieho správneho súdu sudcami považujem za vrodenú chybu tejto časti súdnej reformy, ktorú je potrebné čo najskôr odstrániť, a nie obhajovať, spôsobom, že to dieťatko je naše a budeme ho mať s touto chybou o to radšej. Alebo ešte navyše tým, ktorí na to, že nášmu dieťatku jedno očko chýba, upozorňujú, ponadávať.
Automatický prechod sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu na najvyšší správny súd totiž v prvom a najdôležitejšom rade znamená zabezpečenie fungovania najvyššieho správneho súdu a tým aj správneho súdnictva v jeho najvyššej inštancii, ktorá, predovšetkým, rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských súdov. Zabezpečenie plynulosti tohto rozhodovania a rozhodovania vôbec, je povinnosťou štátu a rovnako je jeho povinnosťou zvoliť také právne nástroje, ktoré splnenie tejto povinnosti zabezpečia.
Inak povedané, sústredenie sa na otázku, či sa sudcovia najvyššieho súdu majú, či nemajú zúčastniť výberových konaní na najvyšší správny súd je absurdné, keďže ponecháva nevyriešeným iný, podstatnejší problém, a to, ako chce štát po 1. 8. 2021 zabezpečiť výkon justície v oblasti správneho súdnictva, ak sa títo sudcovia rozhodnú výberových konaní nezúčastniť a iní uchádzači tiež nezoberú výberové konania útokom (v tomto smere môže byť varovným signálom, že o miesto predsedu najvyššieho správneho súdu sa uchádza až jeden záujemca).
Aj keď uvedený problém je kľúčovým, nedá mi prejsť bez povšimnutia ani ďalší, ktorý vzniknutá situácia prináša. Už v úvodnej časti som načrtla, že záber správneho súdnictva je nesmierne široký a od sudcov vyžaduje mimoriadne vysokú odbornú disponovanosť vo viacerých právnych odvetviach spojenú so znalosťou práva Európskej únie a rozhodovacej činnosti jej súdnych orgánov. Je ťažké si čo i len predstaviť, že by sa kdesi v útrobách právnického stavu zo dňa na deň našlo niekoľko desiatok vysoko odborne disponovaných odborníkov, ktorí plnohodnotne nahradia sudcov najvyššieho súdu a poskytnú účastníkom rozhodovanie v takej kvalite, ktorá sa od najvyššej súdnej inštancie v oblasti správneho súdnictva očakáva.
Vrátiac sa k otázke z úvodu, bolo by potrebné odpovedať, v čí prospech by mala byť akákoľvek reforma súdnej moci. Považujem za nespochybniteľné, že v prospech tých, ktorým je výkon súdnej moci určený, teda konkrétne v správnom súdnictve, parafrázujúc ústavu, tým, ktorí boli na svojich právach ukrátení rozhodnutím orgánu verejnej správy, čiže každému, koho sa výkon verejnej moci v oblasti verejnej správy akokoľvek dotkol. Pretože ak nie v prospech nich, tak v prospech koho? Je teda povinnosťou štátu prijať práve také riešenie. Riešenie ktoré zabezpečí v prvom rade dostupnosť a plynulý výkon tejto moci a súčasne ju poskytne v najvyššej možnej kvalite aj po 1. 8. 2021. Ak túto požiadavku súčasné pravidlá nenapĺňajú, je potrebné ich zmeniť.
