Som skalopevne presvedčená, že každá reklama, vrátane televíznej, by sa dala nahradiť pomerne strohým oznamom - Naša firma vyrába, predáva, ponúka to a to. Používa sa to na to a to - ktorý by sa čítal v reklamnom čase. Toto riešenie by malo viacero výhod, od zníženia nákladov na reklamu až po skrátenie času, ktorý my, obete a cieľová skupina tejto reklamnej pandémie alebo pretrpíme a alebo strávime prešťukávaním televíznych kanálov.
Samozrejme, tento môj nápad je utópiou na prvý pohľad. V dobe, keď sa čítanie považuje takmer za úchylku, nemožno pochopiteľne od divákov, čakajúcich otupene na piaty kúsok Šimona a Matúša cestujúcich na Riviéru očakávať, že sa budú venovať takej inteluktuálnej zvrhlosti ako je čítanie. Nemožno teda pokúšať šťastie ale sústrediť sa na prvú signálnu sústavu.
Takže nestačí informácia, že Peugot vyrába nové auto. Musí pri tom spievať M People Search for the hero ( Je to síce pomerne stará reklama, ale kvôli tej pesničke si na ňu rada spomínam, aj keď doteraz neviem, čo mala pesnička spoločné s autom). Rovnako informácia o tom, že Perwoll je dobrý na bielu, čiernu, modrú, ružovú aj kvietkovanú vlnu, musí byť explicitne podaná štýlovým vyťahovaním robustnej fľaše tohto zázraku kdekoľvek a kedykoľvek. Mimochodom, to s fľašou, musí byť imidž reklamy na tento prací prostriedok. Iinak si neviem predstaviť, že by niekto takúto stupídnosť mohol tak zanovito používať niekoľko desťročí.
Som dokonca ochotná aj pripustiť racionálny motív balenia informácii do podoby blondínky, brunetky, modela s rozviatymi vlasmi, čo si na seba leje Old Spice alebo pokúša život s Gillette Mach Turbo Diesel 459. Ak sa tej ženskej v reklame jej nasvietené vlasy lesknú, môžem si aspoň na chvíľu myslieť, že sa podobne budú blyšťať aj moje ocmochty. Až kým ten šampón, kondicionér, balzam, vazelínu, či čo to vlastne ponúka, nepoužijem. A ak modelka s čerstvo narúžovanými perami tvrdí, že v takomto dokonalom stave vydržali celú noc, môžeme sa touto nádejou opájať, až kým po použití toho istého rúžu po dvoch hodinách nevyzeráme ako klaun, ktorému ešte niekto zopárkrát niekto plesol po papuli.
Dokonca si môžem myslieť, že ak jem ako šimpanz rukami a mliaskam ako prasa, kofola to vyrieši, a muž môjho srdca po mne láskyplne pozbiera zbytky jedla, ktoré mi pri žuvaní vypadli z úst.
Čo však nedokážem pochopiť, sú skryté motívy tvorcov reklamy, z ktorej sa slabším povahám obracia žalúdok. Ak mám šľahačku kúpiť, nemôžem sa striasať hnusom pri pohľade na rozďavené ústa, plné čohosi bieleho. Rovnako ma nenavnadím na čokoládu, keď ju, akokoľvek pekná blondínka či kto, zanechá v podobe omrviniek na svojich perách. V normálnom svete sa mi hnusí pozerať na človeka so zvyškami jedla na ústach. V telke sa mi to má páčiť ?
Number one medzi nechutnosťami najnechutnejším je však reklama na zubnú pastu Parodontax. Ja v skutočnosti ani celkom neviem, o čom je, pretože, len čo sa mi podarí identifikovať ju, zatváram oči a v ušiach mi zaľahne. Keď som prvýkrát videla túto ohavnosť, teda krvavý pľuvanec na dne umývadla, myslela som si že ich podviedli. Že reklamná agentúra produkt neukázala zákazníkovi, a tak ho prepašovali na svetlo božie, teda televízne. Keď však nasledovala reklama s vypľutým krvavým zubom a najnovšie s upírskym (rozumej krvavým) zahryznutím do jablka, pochopila som, že nechápem. Nechápem, aký môžem mať účel reklama, ktorá núti divákov nepozerať ju. ( Ak si niekto z čitateľov kúpil, povzbudený touto antireklamou spomínanú zubnú pastu, nech to povie. Dovtedy neuverím, že taký človek existuje.)
Totálne odporným, konkurujú reklamy predpokladajúce u svojich adresátov totálnu absenciu akejkoľvek stopy intelektu. Ja viem, reklama nemá byť logickou hádankou (veď, kto by ju lúštil), ale aj pri uzrozumení s týmto faktom, mi niektoré veľdielka vyrazia dych. Naposledy bombastická reklama o najlepších mozgoch planéty, ktoré bádali a bádali a bádali až vybádali, že 7 je viac ako 2. Šokujúce ! Už fakt celý život bádať nemusia, už vybádali dosť. Obávam sa, že ak, by o tomto bádalo, bádalo, bádalo dieťa v prípravke materskej škôlky, pani učiteľka by diskrétne odporučila rodičom, v lepšom prípade odklad nástupu do školy, v horšom zistiť, kde je najbližšia osobitná škola.
A nakoniec trochu intelektuálnej zvrátenosti. Vie mi niekto vysvetliť, aký je to „ krajší ako nikdy predtým " ? Tak toto hlása reklamný banner ponúkajúci, odhadujem, súpravu spodnej bielizne, keďže je na ňom modelka sporo oblečená a okrem nej a už zmieneného hesla aj podtext o tom, že súprava je len za 5 eúr. Teraz došlo aj na mňa, zdutú elitárku, a záhadu, prečo je prídavné meno v mužskom rode, keď súprava je nepochybne rodu ženského ( súprava - vzor žena ) som doteraz nevyriešila. A čo už celkom presahuje hranice môjho chabého úsudku, je nájsť akékoľvek ospravedlnenie pre spojenie druhého stupňa prídavného mena s príslovkou nikdy. Druhý stupeň prídavných mien sa nazýva porovnávací .Ako možno porovnať niečo s ničím ?
A že som na tento odzbrojujúci jazykový a logický nonsens naďabila práve na Humne, kde, ani nie tak dávno, roztrhali na franforce Nový Čas za výrazy „ detská pediatrička " a „ bývalý exmanžel ", je len tou povestnou čerešňou na torte. Lákavejšou, ako nikdy predtým. A červivou.
