V skutočnosti je Robin Hood celkom dobrým filmom. Pôsobivé bojové scény, tempo filmu svieže, na hodinky nepozeráte. Ak by sa tento film nevolal Robin Hood, ale mal by názov, ktorý nesľubuje, to, čo film neponúka a ak by sa zmierili s tým, že v každom filme tejto doby, kde je ústrednou postavou mýtický, historický či legendárny hrdina, musia tvorcovia motívy jeho hrdinských činov prizdobiť nejakými mesianistickými prvkami, lebo inak by to nemalo dostatočnú hĺbku, ušetril by mnohých svojich nepripravených divákov hlbokého rozčarovania.
Aj keď je pravdou, že legenda o Robinovi Hoodovi má mnohou podôb, v kinematografii sa ustálila v podobe príbehu o zbojníkovi, pôvodne šľachticovi z Loxley, ktorý behá po Sherwoodskom lese so svojou družinou, ku ktorej sa neskôr pridá aj pôvabná lady Marion, bojuje so šerifom z Nottinghamu, ochraňuje pred jeho a inou zlovôľou chudobných, a je MLADÝ.
Robin Hood Ridleyho Scotta je iný.
Už výber Russella Crowea ako predstaviteľa hlavnej postavy túto stereotypnú predstavu bez milosti rozbíja. Ja by som toto obsadenie nazvala Robinom Hoodom na staré kolená, ale nejako sa to neskladá zo záverom filmu, keď nám titulok oznámi, že takto legenda o Robinovi Hoodovi začala.
Takže Russel Crowe ako 46 ročný Robin Hood, na konci filmu, keď už by mal pomýšľať na zaslúžený odpočinok niekde na čistinke v chatrči a liečiť si svoju artritídu, začína legendu. Možno je Russell Crowe obľúbeným hercom Ridleyho Scotta, ale táto náklonnosť zrejme spôsobila určitu stratu súdnosti a zabudol na to, že natáča film o sherwoodskom zbojníkovi, a nie o reinkarnovanom generálovi Maximovi na dôchodku kdesi v Hispánii. Russell Crowe, ovládajúci tri herecké výrazy, a to 1. výraz bez emócii, 2. výraz úplne bez emócií a 3. výraz celkom úplne bez emócií, je jednoducho ako predstaviteľ Robina Hooda pristarý.
Podobne Cate Blanchett ako lady Marion je vo svojich 41 rokoch pre diváka obmedzeného svojimi očakávaniami, šokom. Napriek nepopierateľnej charizme tejto herečky si zrejme aj tvorcovia uvedomovali, že jej obsadenie do tejto úlohy musia vysvetliť jej monológom o tom, že keď si ju skutočný Loxley bral, už vtedy bola starou dievkou a odvtedy uplynulo desať rokov. Nakoniec, obsadenie herečky po štyridsiatke do roly Marion zodpovedá veku hlavného predstaviteľa, pretože vytvoriť dvojicu - herec blížiaci sa k päťdesiatke a dvadsaťročná herečka sa zdalo zrejme nemožné aj tvorcom filmu, ktorí inak pri búraní zažitej podoby Robina Hooda prejavili odvahy viac než dosť.
Takže teraz k tomu, v čom inom, okrem veku predstaviteľov hlavných postáv, je tento Robin Hood iný, ako ten Robin Hood, ktorého poznáme a poniektorí aj máme radi.
Robin Hood je vojakom vo vojsku kráľa Richarda Levie srdce. V jeho povahe sa mieša podivný sklon k pravdovravnosti - to, keď kráľovi povie o tom, ako nebolo správne zmaskrovať dvetisícsedemsto civilistov v Akkone, akoby on sám sa na týchto jatkách nezúčastnil (asi len počúval rozkazy), s podivným stavom vojenskej cti (sediac priškripnutý v klade plánuje dať zbohom zbraniam), veľkou dávkou nadhľadu nad takými prejemnelosťami, ako je úcta k mrtvým - okradne svojich mŕtvych druhov v zbrani (asi sa to smie, veď to boli šľachtici), aby nakoniec bojoval za Anglicko a kráľa proti zbabelých francúzskym psom. Medzitým sa stane nositeľom a hlavných hovorcom prehlbokých ideí typu - sloboda, rovnosť, bratstvo (keby ste si mysleli, že to má niečo spoločné s Francúzskom, tak nie, to vymysleli takmer 600 rokov pred nimi Angličania), aby nakoniec skončil konečne v tom lese, a vtedy je koniec.
A ešte niečo o Robinovi Hoodovi. Nie je to žiadny Loxley, ale niekto iný a za syna baróna Loxleyho ho presvedčí vydávať sa práve barón Loxley. On si dá hneď povedať, začne žiť medzi svojimi poddanými, ktorí sú samozrejme všetci celkom presvedčení, že je ten, kto nie je.
Ridley Scott je vážený režisér a ako taký považuje zrejme za nemožné nakrútiť obyčajný romanticko - dobrodružný film. A tak využil legendu (presnejšie zneužil) a predostrel divákom ďalšie patetické dielo s vážnym myšlienkovým posolstvom. Nemám nič proti vážnym myšlienkovým posolstvám, ale nebolo by vhodnejšie vybrať si na tento účel inú postavu anglických dejín a nevymýšľať novú - Robina Hooda Filozofa?
Ale Ridley Scott môže, samozrejme, nakrúcať filmy o čom chce a dávať im názvy, ktoré síce nijako nesúvisia s ich obsahom, ale divákov do kina pritiahnu.
Čo mňa v súvislosti s týmto filmárskym pokusom skutočne mrzí, je, že zrejme tak skoro po ňom žiadny ďalší film na tému Robin Hood (ten Robin Hood, ktorého máme my, diváci obmedzenými našimi stereotypnými predstavami, radi) nevznikne. To je to, čo je mi naozaj ľúto.
A mimochodom, pamätáte sa na ten seriál s Michaelom Praedom v hlavnej úlohe ?
