Jeden hrad som si všimol na protiľahlom brehu jazera Windermere hneď, ako som vyšiel na cestu. Neviem, že kde sa skrýval celé tie dva týždne čo tu bývam. Ževraj je v ňom hotel. Hrad sa dá sa vidieť v pozadí na obrázku.
Dosť veľa hradov leží v okolí mesta Penrith. Dostať sa tam dá autobusom, treba však prestúpiť v Keswicku. Je to menšie mesto. Neďaleko leží dedina Cockermouth, názov ktorej je ťažko vysloviť a údajne ani nárečiu miestnych obyvateľov nikto nerozumie. Mám odtiaľ kamaráta, ktorý je známy tým, že je odfotený na Google Maps. Dokonca dvakrát.
Z Keswicku sme sa chceli dostať k hradu Dacre. Pýtali sme sa šoféra, kde máme vystúpiť, ale nevedel. A ani nikto spomedzi okolo sediacich cestujúcich. Sadli sme si a rozmýšľali, čo ďalej. Asi po 15-tich minútach cesty k nám podišla jedna pani a povedala nám, kde hrad stojí a v ktorej dedine máme vystúpiť. Dokonca nás aj upozornila, keď ta autobus dorazill dorazili. S takou ochotou sa tu človek stretáva dosť často, no stále si neviem zvyknúť.
Hrad Dacre vyzerá ako typická stredoveká pevnosť z filmov o rytieroch. Práve preto som ho chcel vidieť. Už z diaľky sme videli hradby vytŕčajúce medzi stromami. Naokolo boli samé lúky a pastviny so stohmi slamy a ovcami. Podobná scenéria, ako vo filme Robin Hood, keď spolu s tým Maurom dorazia do Anglicka.
Preskočili sme ohradu a cez močiar sme sa predierali k hradu. Neviem, či sa to smie, no chceli sme si skrátiť cestu. Preliezali sme húštinou, za ktorou sa strácali hradné múry. Celkom ako princ, keď išiel vyslobodiť Šípkovú Ruženku. Narazili sme však na rieku a tam sa skončilo naše putovanie. Hrad bol blízko, ale nedalo sa k nemu dostať. Ako keby bol zakliaty. Na fotke je to, čo sme z neho videli.
Trochu sklamaní sme nasadli na autobus a v Penrithe vystúpili na železničnej stanici. Je tam ďalší hrad, vlastne už iba ruiny. Hrad Penrith bol tiež pôvodne rímska pevnosť. Rozšíril ho Richard III. koncom 14-teho storočia. Inak Richard bol skutočnosti celkom fešák, iba Shakespeare ho vo svojej hre zobrazil ako chromého – aby zvýraznil jeho negatívny charakter. To som si prečítal v knihe, ktorú som našiel v miestnom kníhkupectve.
Penrith má si 14,000 obyvateľov. V minulosti to bolo trhové miesto. Aj dnes tu sú väčšie obchody a dokonca aj McDonald. V centre mesta je akýsi monument a dosť veľa bánk. Na jednej ulici som zazrel pobočku HSBC, Nat West, Lloyds, Santander a Barclays.
Hradov je v Anglicku ešte oveľa viac. Pripomínajú úsilie anglických kráľov, ktorí si chceli podmaniť celé územie Britských ostrovov. Postupne s presunom vojen za more do kontinentálnej Európy a Ameriky hrady stratili svoj význam. Podobne, ako tie slovenské, postavené počas nájazdov Turkov, aj anglické hrady dostal zub času. Dnes sú z niektorých už len ruiny, iné slúžia ako hotely, múzeá alebo sídla kráľovskej rodiny. Namiesto hradov sa králi začali spoliehať na banky, aby si zabezpečili stály príjem finance pre svoje vojenské ťaženia.
