Erik Rédli
Istanbul - aj to je Ázia
Predstavte si cestu z letiska do centra mesta ako výlet Bratislava – Trenčín, kde je Omarova studňa lásky. Nikto nevie, kde je vaša zastávka a máte šťastie, ak vôbec hovorí vašou rečou.
Pracoval som ako čašník, učiteľ, osobný tréner; teraz robím v oblasti médii a žurnalistiky. Zaujímam sa o šport, cestovanie, kultúru, ekonomiku - hlavne teória hier a rozhodovania, španielčinu, rockovú hudbu a nejaký ten self-development.Nemám 100 riešenie na žiadny problém, ale snažím sa svoje názory aspoň občas konfrontovať s ostatnými aj prostredníctvom blogu... Zoznam autorových rubrík: Cestovanie, Workout a životný štýl, Kultúra a hard rock, Komentáre a troška politiky, Súkromné, Nezaradené
Predstavte si cestu z letiska do centra mesta ako výlet Bratislava – Trenčín, kde je Omarova studňa lásky. Nikto nevie, kde je vaša zastávka a máte šťastie, ak vôbec hovorí vašou rečou.
Pod Toskánskom si predstavíme teplé počasie, víno a Florenciu, spájanú s rozvojom renesancie, sochou atléta alebo s futbalovým klubom AC Fiorentina. Neďaleko, asi 70 km smerom na Rím, sa ale nachádza ďalšie pekné mesto - Siena.
Aj po 500 rokoch stále objavujeme veci, ktoré pochádzajú z Florencie: T-bone steak, zmrzlina gelato, výrobky z kože... Okrem týchto drobností sa mi s Florenciou spája týchto pár vecí, ktoré ovplyvnili modernú európsku kultúru.
Burger King. Čakanie v rade, počas ktorého som cez mobil zistil, či tam funguje wifi. Objednal som si čaj - dokonca mali na výber zelený. Po chvíli čakania som s plastovým pohárom s nápisom káva opustil rad pri pokladni.
Belehrad, autobusová stanica. Je tu toľko autobusov, že nevidím na koniec. Atmosférou mi to pripomína Slovensko - autobusové stanice v menších mestách, postavené ešte za čias komunizmu. Celkovo, v meste cítiť bývalý režim.
Navštívil som Sarajevo, aby som zistil, že ako môže na jednom mieste žiť niekoľko náboženstiev. Je to možné, aj keď spomienky na vojnu stále žijú a vieme, že história sa opakuje.
Dnes je cestovanie také jednoduché. Túto frázu som si požičal z autobiografie Duffa McKaggana, bývalého basgitaristu Guns N‘Roses, ktorú som čítal cestou do Krakowa. Stačí nájsť lístok, zabookovať nejaké ubytko a ak máte dobrú kni
Bol som zvedavý, že ako prežívajú atmosféru hokejových MS Slováci (a iné „hokejové“ národy) v Londýne. V krajine futbalových fanatikov, rugby rozbíjačov a kriketových kamarátov sa hokej neteší veľkej popularite. Preto som využil šancu sledovať zápas Slovákov s Rusmi v jednom bare vo West Kensingtone.
Vždy som sa chcel navštíviť Liverpool. Už len preto, že mám rád futbal a rockovú hodbu. Miestny FC je jeden z mojich obľúbených teamov a každý vie, že práve tu začínali The Beatles, jedna z najvplyvnejších rockových kapiel.
Nedávno som sa s kamarátom pobral na výlet do Liverpoolu. Keďže sme obaja futbaloví fanúšikovia, náš prvý cieľ bol jasný: štadión Anfield Road. Strávili sme tam asi dve hodiny, preto futbalu venujem tetno samostatný článok.
Dnes som sa rozhodol navštíviť nejaké hrady. Tu v Cumbrii je ich plno. Už Rimania zakladali hradištia aby mohli kontrolovať dobyté územia. Neskôr počas vlády Williama Dobyvateľa dostali podobu kamenných hradov s typickou štvorcovou vežou a priekopou. Sídlili v nich správcovia priľahlých území – William mal rád vo všetkom poriadok, dokonca vydal podrobný súpis majetkov a pôdy, tzv. knihu posledného súdu, aby vedel koľko daní mu prináleží.
Lake District je oblasť na severozápade Anglicka, jej súčasťou je aj rovnomenný národný park. Nachádza sa v Grófstve Cumbria a pre Angličanov je Lake District niečo podobné, ako sú pre nás Vysoké Tatry.
Prvá vec, čo sa mi zapáčila na Valencii, bola efektívna doprava. Aj keď je Valencia s 900 000 obyvateľmi tretie najväčšie mesto Španielska, 5 liniek metra postačí na to, aby sa človek dostal všade, kam potrebuje.
V Paríži som bol dokopy dva dni aj s cestou, ale predsa si ho môžem zaškrtnúť na mape miest, ktoré som navštívil. Spočiatku som ani neveril že tam dorazím, lebo to bolo v polovici februára a na Slovensku vládla snehová kalamita. Bál som sa poveternostnej situácie na letiskách a takisto aj toho, či môj vlak príde do Bratislavy načas. Na stanici v Banskej Bystrici ma „povzbudil“ oznam, že nejaký vlak zo Zvolena mešká 90 minút. Naštastie to nebol ten môj a do Bratislavy som dorazil len s asi 20 minútovým meškaním. Stretol som sa s ostatnými účastníkmi zájazdu v Avione a odtiaľ sme sa premiestnili na letisko.
Zopár ďalších postrehov o Londýne, prvých 5 som začal v prvej časti. 6, Cez týžden mesto patrí turistom Raz som sa v Londýve vybral von v pondelok večer. S kamarátom sme zamierili do Walkaboutu, to je austrálsky bar. Nečakali sme, že bude plno, veď bol začiatok týždňa. Skoro trištvrte hodiny sme ale čakali v rade na vstup, taký tam bol nátresk. Cez víkend sa to ešte znásobí, lebo k turistom sa pridajú aj domáci. V piatok skončia v robote o niečo skôr a podvečer už postávajú okolo krčiem a barov. Poháre s pivom si ukladajú na lampy pouličného osvetlenia a živo diskutujú. Mnohí až neuveriteľne rozhadzujú peniaze, raz som našiel na ulici 10 libier.
Londýn je m(i)esto, kde človek môže mať takmer všetko, ak si na to počká a samozrejme aj za to zaplatí. Možno raj pre turistov, ale ľudí, ktorí tam žijú dlhodobo, to čakanie a náklady po čase prestanú baviť a odsťahujú sa niekam do okrajových častí alebo na vidiek. Prežil som tam asi 15 mesiacov svojho života, a stále ešte viem len málo o živote v tomto meste. Tu a v druhej časti som však zhrnul 10 postrehov, ktoré mi postupne napadli, odkedy som v júni 2008 prvýkrát vstúpil do “veľkého sveta”.
V júni 2012 sme boli s kamarátmi v rakúskom Thale, rodnej dedine Arnolda Schwarzeneggera. Rok predtým tam slávnostne otvorili jeho múzeum a odvtedy kamaráti rozmýšlali o návšteve. Volali aj mňa - štyria do jedného auta je ideálny počet. Síce preferujem posiľňovanie pre zlepšenie všeobecnej kondície a filmy s Rockym; ale bezpochyby, je to jedna z najvplyvnejších osobností sveta, tak som si povedal, že pôjdem. Navyše, v okolí Thalu je krásna príroda.
Síce som v Edinburg navštívil ešte v roku 2009, nedá mi, aby som nespomenul toto mesto na svojom blogu. Nejdem tu ponúkať žiadne historické fakty, akože čo všetko o ňom viem, to si vie vyhľadať každý sám. Ponúkam vám Edinburg, ako som ho zažil ja, od momentu, keď som vystúpil na stanici do toho príjemného letného dažďa. V lete 2009 som brigádoval v Londýne. No chcel som navštíviť aj nejaké iné miesta v Británii, lákal ma York, pre jeho spätosť s britskou históriou a Vikingami. Ľudia, ktorí žili okolo mňa, si pochvalovali Edinburg, ževraj je to jedno z najkrajších miest, aké kedy videli. Na druhý deň som si šiel rezervovať lístky do Yorku. Nakoniec som odišiel so spiatočným lístkom do Edinburg Waverley Station. Vlak odchádza z „Harry Potter“ stanice King‘s Cross a trasa vedie cez York, tak sa aspoň pokúsim vyfotiť katedrálu z vlaku.