Nikdy sa nedajte do reči s predavačmi pod eifelovkou
V Paríži nás prekvapilo relatívne teplé počasie. Po snehu ani stopy a hoci bolo okolo polnoci, teplota bola celkom príjemná. Na druhý deň som dokonca videl ľudí behať v uliciach v šortkách a tenkých bundách. Veľkomestá v sebe majú niečo, čo zahrieva klímu, možno to teplo produkujú budovy. Pešo sme sa vydali zo stanice Porte Maillot k hostelu. Pri Eifelovke nás zastavovali černosi predávajúci suveníry. Jedného som sa opýtal, že koľko chce za model eifelovky. To som nemal robiť. Asi 10 minút ma potom otravoval, znižujúc postuone cenul z 10 až na 4 eurá. Nakoniec som kúpil 2 prívesky, aspoň už mám nejaké darčeky. Nikdy sa nedajte do reči s týmito predavačmi, lebo ich už nezastavíte. Sú to prevažne Afričania a väčšina z nich je vo Francúzsku ilegálne a takisto aj ich tovar. Všimnite si, že hneď ako sa objavia policajti, černoch zbalí tovar a uteká preč.
Eiffelova veža skvele uľahčí orientáciu
Eifelovka nám pomoha nájsť cestu do hostela, lebo v noci osvetluje celé okolie ako maják. Hostel 3 Ducks bol zariadený v španielskom štýle a večer to tam mohlo vyzerať zaujímavo, keby bolo bývalo teplejšie. - fiesta, sangria a tak. Teraz nám len na raňajky strčili do ruky croissant a čaj a mohli sme ísť. obzerať pamiatky. Za tie dva dni sme toho obsiahli pomerne dosť. Začali sme Eifelovkou, odkiaľ je naozaj nádherný výhlad, za jasného počasia je vidno skoro celý Paríž. Aspoň sme si obzreli pamiatky, ku ktorým sa nestihneme prepraviť.
Oplatí sa žiadať o zľavy
Z veže sme zamierili na stanicu metra. Kúpili sme si celodenný lístok, stál okolo 7 eur. Parížske metro má ešte o dve linky viac ako londýnske, čiže 14, a to naozaj urýchli prepravu. V sprievodcovi sa písalo, že sa treba snažiť o zľavy, vyťahovať študentské preukazy a podobne. Tak sme to skúsili a fungovalo to. Podobne sme zľavu vybavili aj v Katakombách, v Louvri sme dokonca boli zadarmo.
Naša ďalšia zastávka bol Notre Dame. Pôvodne je to gotický chrám, no ako ho postupne dokončovali, prejavili sa na ňom štýly iných storočí. Obzreli sme si ho zo všetkých strán, odolali sme pokušeniu zabíjať čas nakupovaním suvenírov a cez most sme sa presunuli na druhý breh Seiny. Na moste boli povešané zámky. Neviem presne, za akým účelom, ale domyslel som si, že ich tam asi vešajú zamilované páry. Celkovo, Paríž má celkom romantickú atmosféru, a nie len preto, že som tam bol dva dni po 14-tom februári.
Francúzi neradi hovoria po anglicky
Prešli sme okolo univerzity v Sorbone a znova nasadli na metro, aby sme sa dostali ku katakombám a vošli do podzemia Paríža, skoro ako v románe Victora Huga. Najskôr tam bola len kopa kameňov a stĺpov, potom lebky a nakoniec zdobené hrobky.
Po katakombách som sa ujal mapy. Ešte sme mali na pláne Louvre, tak sme hľadali najkratšiu trasu. Opýtal som sa nejakých miestnych. Francúzi nedajú dopustiť na svoj jazyk a preto sa neradi učia napríklad angličtinu. Poznal som ich pár a väčšina z nich mala problém porozumieť zložitejším veciam. Preto som ich radšej oslovil v španielčine a mal som úspech. Možno preto, že to je tiež románsky jazyk ako francúština. O päť minút sme už stáli pri Louvre.
Nevynechajte obrovskú maľbu hneď oproti Mona Lise
Nečakal som, že Louvre bude až taká obrovská budova. Vchádza sa cez povestnú pyramídu, pripomína to Davinciho Kód od Dana Browna. Na vstupnom sa nám podarilo vybaviť študentskú zľavu z pôvodných 10 na ...zadarmo. Strávili sme v múzeu asi dve hodiny a ledva sme si stihli pozrieť najdôježitejšie obrazy - Sloboda vedie ľud na barikády od Eugene Delacroixa, korunováciu Napoleona od Jacques-Luis Davida, atď. Tu nájdete článok o najznámejších maľbách v Louvre.
Pred Mona Lisou bola kopa ľudí, čo som nechápal, lebo je to maličký obrázok, asi 90 x 60cm. Oveľa viac sa mi páčil obraz na protiľahlej stene. Obrovská maľba od Veroneseho, asi 6 x 9 metrov, znázorňujúca svatbu v Káne, kde bol Ježiš ako hosť. Navyše, skoro nikto pred ním nestojí a tak má človek priestor podrobne si ho pozrieť.
Nejazdite na Champs Elizee vlastným autom
Večer sme sa ešte išli prejsť na Champs Elizee, odfotiť sa pri víťaznom oblúku. Vedie okolo neho 6-prúdový kruhový objazd. Ak práve nie sú ulice uzavreté kôli záverečnej etape Tour de France, autá tam jazdia prakticky nepretržite. Bolo fascinujúce sledovať všetkých tých vodičov, ako si počínajú. Prednosti v jazde nerozumel nikto okrem nich. Prúd áut z ničoho-nič zastal, aby pustil autá z druhej strany. Cudzinec by tam celkom určite rozbil auto.
Čisté mesto ale vyššie ceny
Na druhý deň som sa zúčastnil nakupovania na Champs Elizee. Je to jedna z hlavných ulíc. Paríž je mesto módy (aj ked si nie som istý, či ho už nepredbehlo Miláno) a možno okrem otravných predavačov pod Eifelovkou, naozaj robí dobré meno francúzskej elegancii. Aspoň centrum, kde sme sa zdržiavali, b olo pekné a čisté .
Na rozdiel od Londýna, v Paríži som nevideľ plno maličkých obchodíkov a fast foodov. Skôr nájdete elegantné, malé reštaurácie, kde si môžte dať bagetu. Budovy sú elegantné, tuším prevažne klasický až neoklasický štýl. Ceny sa mi zdali ešte o niečo vyššie ako v britskej metropole, a o dosť vyššie ako na Slovensku. Hlavne čo sa týka stravovania a služieb.
Aj Bratislava má čo ponúknuť Francúzom
Potom sme sa metrom presunuli na La Defence. To je obchodná štvrť, ktorej dominuje akási obrovská betónová kocka. Vlastne to ani nie je kocka, ale kváder s výrezom. Neviem čo symbolizuje, avšak naokolo boli sídla rôznych svetoznámych firiem. Viac sme v Paríži nestihli. No, môžem zarátať ešte Invalidovňu, okolo ktorej sme sa boli prejsť v prvú noc.
V lietadle si vedľa mňa sadol mladý Francúz. Išli s kamarátmi do Bratislavy, na výlet. Fajn, ja sa práve s kamarátmi vraciam z Paríža. Vymenili sme si skúsenosti, poradil som mu, čo by si mal v hlavnom meste pozrieť. Človeka poteší, keď sa niekto zaujíma o jeho krajinu, aj keď sa pýtal hlavne na ubytovanie a ceny v baroch. Po dvoch hodinách v lietadle sme sa aj my znova ocitli v bratislavskej zime.
