Keď som bol minulý rok v Oxforde, videl som tam jednu čínsku výstavu o Falun Gong. Je to hnutie v Číne – meditácia a filozofia, ktorého nezávislosť a podpora nevyhovuje tamojšej vláde. Preto začali hnutie prenasledovať a mnohí členovia boli popravení a ich orgány darované – na výstave sa nemohlo fotiť, ale bol tam obraz, ako „operujú“ človeka...dosť krvavé...
Autorovi blogu bolo vyčítané, že je orientovaný proti Číne a jej režimu. Nie je to len problém komunizmu. Nedávno som v The Daily Telegraph online čítal článok o tom, ako vo Veľkej Británii spopolňujú nenarodené embryá po potratoch - prirodzených aj umelých, niektoré dokonca priamo v nemocniciach, kde sa využívajú ako palivo! Je to otrasné, ale takto to tam stojí. Počas posledných dvoch rokov to malo byť okolo 15 500 plodov! V roku 1729 Jonathan Swift vydal pamflet s názvom A Modest Proposal (skromný návrh). Je to satyra na ekonomickú situáciu v Írsku, kde chudobným ľuďom navrhuje, aby predávali svoje deti ako potravu pre bohatých. O 300 rokov neskôr sme sa tam skoro dopracovali. Aj komentáre na článok hovoria, že kam sa to ľudstvo dostalo a že si prestávame vážiť ľudský život.
Teraz v apríli si pripomíname 20-te výročie od genocídy v Rwande, kde zahynulo cez 800 000 ľudí. To že si ľudský život nevážime počas vojen, sme vedeli už dávno. Podľa všetkého si ho už nevážime ani počas mieru a dokonca ani v najvyspelejších krajinách sveta. Neviem čo si mám teraz myslieť o rečiach, že jednou z hlavných úloh štátu je postarať sa o každého občana. Postarať sa...
Každopádne, vyplýva z toho ponaučenie pre každého jednotlivca, aby sa staral sám o seba. Niekedy sa to môže prejavovať ako sebectvo a egoizmus, ale bohužiaľ. Na pomoc zhora nie je 100-percentné spoľahnutie. Vidíme, že akú hodnotu má dnes ľudský život.
