Vyrazili sme v sobotu ráno z Levíc. Za Hronským Beňadikom sme vyšli na dialnicu, čo značne urýchlilo cestu. Z rádia hrala hudba rocková hudba z 80-tych rokov, motivačné song z Rockyho filmov. Navodila tú správnu atmosféru. Asi po 2 hodinách sme si urobili pauzu na pumpe. Išiel som si kúpiť kolu (pijem ju len príležitostne, aj to Zero). Čo je zaujímavé, pol litrová flaša stála 1,29 eura a litrová 1,39 eura... Až po dvoch rokoch som sa dočítal, že je to súčasť obchodnej stratégie. Pred Bratislavou sme zapli GPS v mobile a to nám ukazovalo správnu cestu až k cieľu. Okolo desiatej sme sa dostali ku Grazu. Tam sme odbočili do hôr, smerom na Thal a boli sme na mieste.
Thal je dedina s asi 2 300 obyvateľmi. Pekná, situovaná v prírode. Múzeum sme našli ľahko podľa tabúľ.
Zaparkovali sme vedľa autobusu s turistami, samí dôchodcovia. Počkali sme, kým sa to tam vyprázdni a začali sme sa fotiť s Arnoldovou sochou. Potom sme vošli. Robil tam sympatický chlapík. Po nemecky som vypýtal 4 lístky. Obzreli sme všetky izby a porobili fotky: s podobizňou Arnolda v životnej veľkosti a rozmeroch, s Terminátorom, s trofejami, s činkami…
Arnold sa narodil v Thale v roku 1947. Jedna miestnosť je venovaná čisto jeho detstvu. Cvičiť začal ako 15-ročný so vzpieračmi. Oni trénovali 3 – 4x do týždna, Arnold denno-denne. Kulturistický tréning sa síce riadi inými zásadami ako tréning maximálnej sili, u Arnolda však tá vysoká frekvencia ešte nebola výsledkom špecializácie, ale len mladícke nadšenie. Aj neskôr, Arnold trénoval aj 5 hodín denne, oveľa viac ako dnešný kulturisti. Jeho postava predstavovala vtedajší trend v kulturistike: široký chrbát, zužujúci sa smerom k bokom; mohutný hrudník; silné paže s vrcholkom bicepsu; štíhly pás a tvarované ale pomerne štíhle nohy. Dnešní profesionáli majú ovela mohutnejšie stehná a aj vážia ovela viac ako Arnold a jeho vrcholných 109kg. Určite na tom majú podiel aj novšie podporné prostriedky. A nie len tie legálne.

Pozoruhodné výsledky dosiahli (nie len) v kulturistike aj Franco Colubu a Frank Zane, no Arnoldovi sa podarilo zanechať za sebou stopu aj na striebornom plátne a v politike. Nemal to však ľahké. Ešte pred príchodom do Ameriky, Arnold súťažil za atletický oddiel v Grazi. Na tréningy často dochádzal pešo alebo na bicykli. Koncom 60-tych rokov odišiel skúšať šťastie za oceán. Trénoval v Gold’s Gyme v Kalifornii spolu s Zanem a Columbom a ďalšími predstaviteľmi zlatej éry bodybuildingu. Päťkrát vyhral Mr. Universe a 7 krát Mr. Olympia, aj keď jeho posledný triumf v roku 1980 je stále predmetom diskusie, že či nebol len za zásluhy.
Neskôr ho režiséri začali obsadzovať do filmov, najskôr z prostredia kulturistiky, ako Pumping Iron a Stay Hungry, kde vynikla jeho svalnatá postava. Neskôr sa preslávil akčnými trhákmi Terminátor, Barbar Conan, Predátor, hral aj v Batmanovi, a najnovšie v the Expendables po boku ostatných super hrdinov. Má aj pár komédii, Junior, Policajt so škôlky, ale to nie je celkom jeho žáner. Dve miestnosti v múzeu boli venované jeho filmovej kariére. Bola tam motorka, na ktorej jazdil Terminátor, potom robot, meč Barbara Conana, kopa scenárov a ďalších artefaktov.
V roku 1983 získal Arnold americké občianstvo a začal sa viac angažovať vo verejnom živote. V roku 2003 oznámil svoju kandidatúru na post guvernéra štátu Kalifornia. Vďaka svojej popularite, ale aj politike orientovanej na ochranu životného prostredia, vyhral voľby a v auguste 2003 bol uvedený do úradu. Jeho politická kariéra pokračovala aj po znovuzvolení o 4 roky neskôr, lebo ako sám hovorí, má rád návraty. Aj Terminátorova hláška “ja sa vrátim” je nesmrteľná.
Celkovo, prekvapila ma atmosféra múzea, sústredená len na osobnosť Arnolda. Človek by čakal, že jeho múzeum bude primerane skomercionalizované, že tam budú predávať tyčinky Weider, reklamné predmety a podobné “suveníri”. Ale boli tam iba pohľadnice, nálepky, keksy a rastlinný olej s jeho logom. Opýtal som sa chlapíka v múzeu, že ako často sem Arnold chodí. Naposledy tam bol v októbri. Väčšinou sa zastaví, keď ide do Rakúska na lyžovačku, informoval nás. Podobne ako príroda v okolí Thalu, aj múzeum bolo zaujímavé, ale pokojné, venované čisto pamiatke Arnolda Schwarzeneggera. Ak niekto ide okolo Grazu, odporúčam….