Ako som už spomenul, Michelangelo Merisi da Caravaggio možno upadol do zabudnutia aj pre svojme krstné meno. Jedým z jeho naznámejších diel je „Víťazný Amor“. Keď však ľudia počujú, že zo namaľoval nejaký Michelangelo, hneď si predstavia toho slávnejšieho, jeho sochu Dávida a fresky v Sixtínskej kaplnke. Spomímaný Michelagelo Buonarotti bol typickým predstaviteľom manierizmu, zatiaľ čo Caravaggio sa už začal uberať novým smerom. Ako jeden z posledných zobrazoval ešte náboženské výjavy, no jeho postavy už mali realistickejšie črty. Navyše, začal využívať techniku šerosvitu, ktorá ovplyvnila neskorších barokových maliarov, medzi inými aj Rubensa a Rembranta.
Caravaggia, alebo jeho dielo si mýlia aj s ďalším renesančným umelcom. Ak sa niekoho spýtate, že kto namaľoval Poslednú večeru, odpoveď je Leonardo da Vinci. Je to v podstate pravda, jeho svetoznámy obraz sa tak naozaj volá. No v skutočnosti to nebola jediná posledná večera. Biblická tematika bola v tom čase stále populárna a niektoré výjavy boli zobrazené nespočetne veľa krát.
A málokto vie, že po Ježišovej smrti sa dvaja z jeho učenníkov vybrali do dediny Emauzy, neďaleko Jeruzalema. (Ježiš mal oveľa viac učenníkov a nasledovateľov ako tých 12 vyvolených.) Pridal sa k nim neznámy pocestný. V skutočnosti to bol zmŕtvychvstalý Ježiš, zamaskovaný ako pútnik. Zhovárali sa a večer spolu zasadli k stolu. Tam Ježiš znova lámal chlieb, ako na Leonardovom obraze. Tým vlastne posilnil úkon, ktorý je dodnes súčasťou každej omše. Vtedy učenníci Ježiša spoznali, no on zmizol. Caravaggiov obraz Večera v Emauzách zobrazuje túto skutočne poslednú večeru.
Caravaggio namaľoval dokonca dve verzie Poslednej večere. Jedna je vystavená v Národnej Galérii v Londýne a naozaj stojí za zo si ju pozrieť. Druhá, tá poslednejšia, je v Miláne. Všeobecne je považovaná za menej vydarenú, reflektujúcu Caravaggiovo ťažké obdobie. Údajne sa musel skrývať, lebo bol zapletený do vraždy. Preto aj ušiel na Sicílu a nekôr do Neapola. Zomrel pomerne mladý, vo veku 38 rokov v roku 1610.
