Hneď na prvej strane je článok o tom, ako sa digitálne dáta stretávajú s problémom kompatibility, čo môže znemožniť ich otvorenie budúcimi generáciami čitateľov. Stále si môžete prečítať originál Geoffreyho Chaucera, ak zvládnete trošku stredovekej angličtiny, ale váš počítač často nevie otvoriť súbor, ktorý bol vytvorený len pár rokov dozadu, kvôli zastarenému softvéru.
On-line verzia novín môže byť lacnejšia, pohodlnejšie sa číta – najmä v električke, no papierové rukopisy sa zachovali po celé stáročia, zatiaľ čo digitálne súbory vytvorené pred pár rokmi nám nejdú otvoriť, pretože už na to nikto nemá program.
Komentár k článku v tejto istej papierovej verzii The Guardian píše: „Obrázky vašich starých rodičov sa zachovajú dlhšie, ako fotky vašich detí alebo vnukov.“
Aj keď stále viac a viac využívame elektronické knihy, dokonca aj predstavitelia generácie Z sú za zachovanie papierových verzií. Navyše, z papierovej knihy vám nehrozia žiadne nástrahy – ak sa, samozrejme, príliš nenecháte pohltiť dejom – ako z on-line aplikácií.
Aplikácie si zapamätajú vaše osobné údaje a potom je váš počítať bombardovaný ponukami, ktoré presne vystihujú vaše požiadavky – akási mágia. Minule som si stiahol životopis Keitha Richardsa a teraz mi ponúkajú biografie asi 10-tich rockových hudobníkov (čo nie je zlé) a ešte aj 50 odtieňov sivej, pretože to je najväčší hit.
Niekedy vernostné programy zájdu ešte ďalej. Otec rodiny v USA sa dozvedel o tehotenstve svojej dcéry „vďaka“ umeniu špecialistu na správanie zákazníkov, Andrewa Polea, ktorý dokázal zistiť ešte aj „stav“ užívateľov podľa toho, aké výrobky nakupovali. Dievča pravdepodobne míňalo priveľa na telové mlieko bez vône a vitamíny – typické predmety vo virtuálnych nákupných košíkoch budúcich mamičiek. Obchod jej preto poslal kupóny na nákup šiat a doplnkov pre novorodencov . Dostali sa však do nesprávnych rúk jej otca...
Ten chlapík, Andrew Pole, je proste macher vo svojom odbore a to ma znepokojuje. Celkovo, ak niekto vie priveľa, pôsobí to odstrašujúco. Preto sa aj ako učiteľ snažím hovoriť menej ale k veci – on the topic. Podobne aj keď niekto číta The Guardian v električke, tak pôsobí príliš inteligentne a odstrašuje ľudí. Niekedy, keď ste príĺiš chytrí na pracovnom pohovore, tak napriek tomu to miesto nedostanete, lebo pýtajúci sa bojí, že by ste ho mohli nahradiť.
Aby sa vyhli odlivu zákazníkov, ktorí sa desia niečoho, čo ich pozná lepšie, ako vlastný otec, spoločnosti zlučujú odporúčané produkty do balíčkov s menej nápadnými ponukami. Preto bola medzi biografiami rockerov aj kniha 50 odtieňov sivej – akási rozptyľujúca premenná.
Pohltenie reklamou je len jedno z nebezpečenstiev, ktoré nám v on-line svete hrozí. Vrátim sa späť k slovám p. Cerfa, ktorý v The Guardian varoval pred zánikom našej čoraz virtuálnejšej identity.
„Nonšalantne zahadzujeme všetky svoje dáta to niečoho, čo by mohlo byť čierna diera informácii, bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali.“
To je pravda, stačí, že niekto zruší sociálnu sieť a k našim fotkám a kontaktom sa už nikdy nedostaneme. Aj keď, veľmi šikovní členovia spoločnosti ich stále budú vedieť vyhrabať v cloude. Toho sa obávam tiež, lebo cloud môže odhaliť aj to, čo užívateľ zo sociálnej siete zmazal zámerne.
Ak za sebou zavriete dvere a uspokojíte sa s papierovými novinami, uniknete návalu informácií v on-line svete. Pretože ešte predtým, ako dočítate článok, príde update a vy začnete čítať ten, miesto toho, aby ste dokončili pôvodnú myšlienku. Papierové kópie nemajú takéto okamžité updaty a stihnete si ich vychutnať celé.
