Časy, keď štát poskytoval všetko, sú preč. Niečo podobné sme zažili aj na Slovensku počas predošlého systému a teraz sa to opakuje, keď sa napríklad umelo vytvárajú pracovné miesta len kvôli štatistike. To však nie je ekonomicky výhodné. Namiesto toho, aby spoločnosť dávala ľuďom peniaze prakticky za nič, mala by ich naučiť, ako si ich zarobiť. Jednotlivec musí priniesť určitú nadhodnotu aby bol pre spoločnosť užitočný. Kto si len odbije pracovné povinnosti a zakotví v krčme si nezaslúži viac, ako základný príjem na prežitie. Tí, čo chcú viac, musia hľadať nové príležitosti, preto má toľko ľudí aj druhé zamestnanie. Niekedy so to označuje ako nevyhnutnosť, môžeme to však vidieť aj ako extra príspevok pre Európu (ako sa s tým príspevkom nakladá, nie je témou tohto článku) Je to praktická realizácia spoločného úsilia a tvrdej práce z úst politikov. Aj v Aachene odzneli podobné reči, ale to si prečítame v každých novinách.
Európa je ochotná pomôcť tým, ktorí pomáhajú jej rozvoju. Veď na to sú aj eurofondy a rôzne granty. A napríklad aj spomínaná European Charlemagne Youth Prize oceňuje projekty mladých ľudí a týmto sa ich snaží povzbudiť k aktivite. Samozrejme, nie všetky reformy a nariadenia z EU sú výhodné pre všetkých; ale znova je to len na našej aktivite, ako sa s nimi dokážeme vyrovnať. Jean-Claude Trichet upozornil, že treba rozlišovať medzi tým, odkiaľ nariadenia pochádzajú. Niektoré sú vytvárané národnými vládami pod tlakom lobystických skupín, ako napríklad zvýšené odvodové zaťaženia alebo trhové bariéry. Ľudia z toho väčšinou vinia Európu. Herman van Rompuy múdro povedal, že často Európu považujeme za obetného baránka, na ktorého môžeme zvaliť národné problémy. Keď však ľudia vyvinú viac úsilia k vzájomnej kooperácii, prekážky sa dajú prekonať. Však aj keď napríklad len zdražie cestovné, študenti sa skladajú na spoločnú cestu autom. Cez spoluprácu sa dá nájsť riešenie, veď preto sa aj veľké firmy zlučujú. Jedným z dôvodov je zníženie trhových bariér. Luis Martinez otvorene vyzval mladých ľudí v sále, aby sa aktívne zapájali do života okolo seba.
Prvý krok k spolupráci je komunikácia. Naozaj sa dá veľa naučiť z počúvania a pozorovania iných ľudí. Ja som si napríklad všímal účastníkov fóra, ale aj novinárov a aj čašníkov v sále, ako pristupujú k svojim povinnostiam. Všetci účastníci fóra sa zhodli, že v oblasti vzdelávania je potrebné poskytnúť každému rovnaké možnosti a okrem Európskych hodnôt rozvíjať praktické zručnosti. (žiaľ, EU nevie pomôcť pri ohodnocovaní učiteľov, keďže to je v kompetencii národných vlád). Naozaj, napríklad nové učebnice angličtiny obsahujú témy ako Európska Únia a globalizácia a tradičné názvy lekcii boli nahradené aktívnymi otázkami, ktoré vyžadujú vyššiu úroveň myslenia. Nedostatok talentu nie je výhovorka. Napríklad v oblasti jazykov. Väčšina anglicky hovoriacich ľudí nemá perfektnú výslovnosť a prízvuk, ani ja a ani vysoko postavení politici. Aj tak však dokážu komunikovať na vysokej úrovni.
V skratke, cez aktivitu a vzdelávanie sa naozaj dokážeme v živote posunúť žiadaným smerom. Nebude to však také priamočiare, ako sa píše v knihách - preto je najlepším učiteľom prax. Spomenul to aj György Konrád, maďarský autor. Slová politikov sa nedajú sformulovať do jedného univerzálneho konceptu pre celú Európu.
