Viacero výskumov potvrdilo, že generácia Y (1980 – 1994) je menej rodinne orientovaná a jednotlivci sa sústredia viac sami na seba. Vyštudovať, zarobiť veľa peňazí, dosiahnuť niečo v živote. Na jednej strane je to odklon od tradičných hodnôt, no na druhej strane im to umožňuje doba - otvorené hranice, možnosti štúdia a vzdelávania sa, technológia. Dosť často ich k tomu doba priam núti - ceny nehnuteľností a bytov, problém s návratom do práce po materskej, výdavky... Preto je celkom logické, že sa človek najskôr snaží postarať o seba, kým preberie zodpovednosť za niekoho druhého. No popri tom sa snaží vychutnať si život, podľa možnosti naplno.
Ak vediete vyrovnaný život a darí sa vám napredovať, nemusíte si robiť výčitky z toho, že sa v tridsiatke stále cítite a žijete ako mladí. Samozrejme, veľa ľudí premrhalo svoju mladosť rôznymi hlúposťami a prebudia sa po tridsiatke na gauči u svojich rodičov bez práve a bez dôvodu vstať a ísť niečo riešiť. Rozdiel je v tom, aké má človek priority, nie v tom, že koľko má rokov.
Pred pár desaťročiami, aspoň v našej krajine, sa očakávalo, že vo veku 20 rokov už človek bude mať zabehnutý život: ukončené vzdelanie (len málo ľudí išlo na univerzitu), prácu (každý musel pracovať a zvyčajne si miesto udržal po celý život), spoločenské skúsenosti (žili v izolovanej komunite dediny - mesta, a manželstvá boli niekedy "dohodnuté"). Život bol priamočiary - jedno miesto na život, podpora lokálnej ekonomiky, jeden životný partner. Priemerná dĺžka života bola kratšia, preto sa ľudia museli viac ponáhľať.
Dnes je to iné. Vďaka otvoreniu sú ľudia viac otvorení novým skúsenostiam a niektorí prišli na to, že tieto skúsenosti im umožňujú žiť lepšie, ako keby len nasledovali vzor svojich rodičov. Vlastne, tým, že opustíme zónu komfortu sa posúvame ďalej. Nie všetci však súhlasia. Veľa ľudí sa stále uspokojí s tým, čo mali ich rodičia, neuvedomujúc si, že to nemusí stačiť pre ich deti. Populácia starne a pomer pracujúci - dôchodky sa približuje. Možno sa spoliehajú na to, že od 30-ky ešte budú mat dostatok času...
Žijeme dlhšie a tak si môžeme dovoliť stráviť viac času vzdelávaním sa, cestovaním, budovaním vzťahov, zbieraním pracovných skúseností... Jediná podmienka je, aby nás to posúvalo vpred: sme múdrejší, skúsenejší a zručnejší, ako pred rokom. Potom sa môžeme usadiť niekedy po tridsiatke a stále si užiť 35 produktívnych rokov - aj vďaka dôchodkovým reformám - so skúsenosťami, ktoré nás urobia šťastnými!
