Migranti a sociálna spravodlivosť na hodinách angličtiny
Predstave si obrázok desiatich imigrantov, prichádzajúcich do našej krajiny. Chvíľu si ho premietajte v hlave a potom odpovedzte na otázky: Koľkí z nich sú tmavej pleti? Koľkí z nich sú ženy? Koľkí z nich majú vysokoškolské vzdelanie?.
Vidíte, ako naše predsudky ovplyvňujú vnímanie slova imigrant? Podvedomie staršej generácie si stále pamätá negatívny postoj k západným kultúram a mladší zase žijú pod vplyvom obrázkov migrantov, prichádzajúcich do Európy na potápajúcich sa lodiach a globálneho strachu z terorizmu.
V dnešnej multi-kultúrnej spoločnosti je okrem komunikácie potrebné rozvíjať aj zručnosti zamerané na lepšie porozumenie kultúr a ľudí.
Sociálna spravodlivosť v hodinách anglického jazyka (ELT for Social Justice) bola téma workshopu Rakesha Bhanota na ELT Fóre v Bratislave. Zameriaval sa na niektoré princípy sociálnej spravodlivosti, hlavne rovnaký prístup a možnosti pre rôzne skupiny občanov.
Angličtina nie je len o slovíčkach a gramatike. Z mojej vlastnej práce viem, že to, čo sa deje v triede je ovplyvnené a ovplyvniteľné prostredím. Preto by sme mali zaraďovať aj témy, ktoré prispievajú k osobnostnému rozvoju. Je to dôležité aj medzi dospelými, mnohým z nich uniká význam pojmov v správach. Nemôžeme ich za to obviňovať, pretože len vyvodzujú závery na základe informácií a skúseností. Namiesto toho by sme ich mali viniť za to, že si nevedia vybrať správny zdroj informácií a nie sú kritickí.
Ľudia počujú, že moslimovia sú teroristi a v každom migrantovi z daných krajín vidia potenciálne nebezpečenstvo. No terorizmus má pôvod niekde úplne inde (v období po francúzskej revolúcii) a podľa sociológov, len jedno percento islamskej populácie tvoria radikálne odnože.
Koľkí z nás si pod pojmom migranti predstavili skupinu mladých, vysokoškolsky vzdelaných ľudí, čakajúcich na pasovej kontrole v Anglicku? Pritom je to celkom reálne, aj Slováci stále odchádzajú za prácou do zahraničia...
Migrant je niekto, kto dobrovoľne opustí svoju krajinu, hľadajúc lepšie životné podmienky. Na druhej strane utečenec ju opúšťa pod hrozbou nebezpečenstva. No ani jeden z nich ešte nepredstavuje nebezpečenstvo. Potom by som aj ja bol potenciálne nebezpečný, aj keď ani neviem poskladať samopal. Ale bol som migrant, keď som pred pár rokmi žil v Anglicku a zažil som aj nejaké predsudky voči cudzincom.
Nebolo to vždy „srdečné privítanie“ to strany domácich, no to sa človeku niekedy nedostane ani doma. Rozdiel je v tom, že ja ako ekonomický migrant som sa mohol kedykoľvek vrátiť domov. Mal som však spolupracovníkov, ktorí sa domov vrátiť nemohli, lebo tam zúrila vojna a robotu potrebovali, pretože živili svoje rodiny. Tisíce z nich vydržia znášať predsudky a zlé podmienky. Stačí však, že dvaja z nich odpália bombu a problém má celá komunita.
Ak by vo vašej krajine zúrila vojna, ostali by ste? Väčšina utečencov uprednostní život v neistote, vykonávajúc podradné práce v Európe. Čo sa týka ekonomických migrantov, ich pobyt v krajine je väčšinou naviazaný na ekonomickú aktivitu. Preto je v ich záujme nájsť si prácu. Samozrejme, sú tam medzery v systéme, ktoré sa niektorí snažia využiť. My však vidíme len jednu stranu príbehu a nanešťastie, skompletizujeme si ju na základe našich skúseností. Dnes máme prístup k rôznym zdrojom a preto aj naša informovanosť závisí do značnej miery od toho, aké zdroje si vyberáme.
Minulý týždeň som sa dal do reči s iným predavačom kebabu na ulici. Jeho rodina sa presťahovala na Slovensko už dávno, pretože plat a pracovné podmienky sú o niečo výhodnejšie, ako vo vlasti. Hovoril obstojnou slovenčinou a bol svedomitý, okamžite uhasil cigaretu a ponáhľal sa obslúžiť zákazníka - aj keď som mu povedal, že kľudne počkám. Obrovský kontrast oproti predavačke, pravdepodobne brigádničke, ktorá na vás zazerá spoza časopisu, pretože o 5 minút zatvára a chce stihnúť autobus. Príbeh je určite ovplyvnený chybou v úsudku, ale myslím, že celkom dobre vyjadruje to, že v každej skupine sa nájdu dobrí aj menej prispôsobiví ľudia.
Ako uzavrel Rakesh, aj učiteľ by si mal byť vedomý svojej úlohy pri formovaní nasledujúcich generácií. Nemali by sme zabúdať, že to budú oni, kto sa o nás na staré kolená postará.
