
„Terorizmus je poslednou zbraňou v rukách rebelov.“ Píše Allessandro Battista, člen talianskej strany Hnutie 5 Hviezd, na svojom blogu. Battista analyzuje odboj proti Islamskému štátu v Iraku a rolu, ktorú zohráva medzinárodné spoločenstvo. Terorizmus neobhajuje ani neodsudzuje, len sa snaží porozumieť bojovníkom za nezávislosť. V dnešnej dobe môžu kedykoľvek diaľkovo ovládané lietadlá zaútočiť na vašu dedinu; hocikto za počítačom môže ohroziť vašu slobodu.. Aká je primeraná odpoveď na takéto neočakávané útoky? Umiestniť bombu tam, kde to nikto neočakáva...
Pred tým, ako odsúdime všetkých teroristov, pozrime sa na ich situáciu a motívy. Onedlho si pripomíname 70-te výročie SNP, keď partizáni v horách pomohli oslobodiť územie Slovenska. Moderný terorizmu sa vyvinul z partizánskeho spôsobu boja a u mnohých skupín sa stále prekrývajú. Hranica medzi nacionalizmom a extrémizmom je veľmi tenká a preto je ťažké objektívne posúdiť situáciu. Človek nemôže ostatných posudzovať len podľa všeobecnej mienky alebo správ z novín, princíp tolerancie a porozumenia nám často uniká. Napríklad Jásir Arafat dostal v roku 1994 Nobelovu Cenu mieru za mierové snahy na blízkom východe. Zároveň bol zapísaný v medzinárodnom zozname teroristov. Obe strany majú pravdu.
Esej Gabora Steingarta The West on the Wrong Path pôvodne publikovaná v nemeckých novinách Handelsblatt, zase ponúka zaujímavý pohľad na situáciu na Ukrajine. Český preklad eseje je dostupný tu. Aj podľa neho, média zmenili postoj z chladnokrvného na rozčúlený. (Nemecké) Noviny, ktoré sme pokladali za mienkotvorné dnes podporujú politikov v sankciách proti Putinovmu Rusku. Názory sa zúžili, pravdepodobne s cieľom zjednotiť mienku čitateľov. No aby sme mohli uplatniť princíp tolerancie, musíme na situáciu nazerať z širšieho hľadiska, nie len cez hľadáčik ostreľovača. Steingart si kladie otázku, či to všetko začalo Ruskou inváziou na Kryme alebo to bol Západ, kto sa snažil o destabilizáciu Ukrajiny. Chce Rusko expandovať na západ alebo NATO na východ?
Nevýhodou esejí je, že im často chýba konkrétny cieľ na záver len zhrnú fakty, málokedy ponúknu riešenie. Aj sa snažím len poukázať na komplexnosť problému a dať podnet na zamyslenie sa. V dnešnej dobe často pracujeme s pojmami a názormi, bez toho aby sme skúmali ich históriu a pozadie. Aj to podporuje situáciu neistoty a napätia, o ktorej budem písať nabudúce.