Mocnosti vedia, že priamy útok by mohol vymazať ľudstvo navždy, preto majú rešpekt pred červeným gombíkom na odpálenie rakiet. Namiesto toho sa moderný spôsob vedenia vojny obmedzuje na špionáž, teroristické útoky a útoky bezpilotných lietadiel. Ľudia v krízových oblastiach žijú v neistote, ktorá je možno ešte horšia, ako priama vojna – tam aspoň človek vie, že na čom je. Pred druhou svetovou vojnou Francúzsko a Británie nechceli dráždiť spiaceho nemeckého hada, preto tolerovali jeho kroky smerom k pripojeniu európskych území vrátane Slovenska. Nemecko a USA sa nedávno zhodli, že ruská agresia musí poznať hranice. Tie by mali vytýčiť prísnejšie sankcie, ale na druhej strane, Európa sa obáva stopnutia dodávok ruského plynu. Preto stále pretrváva stav, ktorý sa niektorí politici odvážili nazvať pravým menom. Švédsky minister zahraničných vecí „nazýva druhú ruskú inváziu na Ukrajinu pravým menom“ Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odpovedá."Ak to vyzerá ako vojna, znie ako vojna a zabíja ako vojna, tak je to vojna." (Twitter)
O tom, že situácia na Ukrajine pripomína udalosti z druhej svetovej vojny svedčí aj tento článok (v španielčine). Charakterizuje hlavné odbojové skupiny na Ukrajine – Azov, Donbas a Pravy Sektor, ktoré bojujú proti ruským jednotkám. Ich symboly, heslá a spôsob organizácie pripomínajú tie nacistické z obdobia druhej svetovej vojny.
Je symbolické, že si v týchto dňoch pripomíname 70-te výročie SNP historických udalostí druhej svetovej vojny; ale ako vidíme, história stále žije okolo nás. Možno sa nás dnešná situácia nedá porovnať tým, čo ľudia prežívali počas povstania v roku 1944. Nemali informácie z okolitého sveta, preto to bolo niečo jedinečné, čo zanechalo trvalé stopy. Postupne však média začali prinášať podobné obrázka denno-denne a ľudia si zvykli. Preto si možno dnes až tak neuvedomujeme, čo sa vlastne deje. Oslavy 70-teho výročia SNP majú za cieľ uctiť si pamiatku hrdinov, ale zároveň upozorniť ľudstvo, že takých hrdinov ešte môže padnúť oveľa viac.
