1, Ľudia nestíhajú športovať kôli práci a povinnostiam.
V dnešnej dobe má mnoho ľudí nabitý program a sú radi, keď môžu stráviť trochu času so svojou rodinou. Nikoho nenapadne trepať sa do 30 minút vzdialeného fitness centra, alebo absolvovať všetko to prezliekanie sa na plavárni. No určite sa dá nájsť aj iné riešenie. Aj hodina cvičenia do týždňa je lepšia ako žiadne cvičenie. Síce sa to výraznejšie neprejaví v náraste kondície, no má to aspoň psychologický efekt – človek sa odreaguje, príde na iné myšlienky. Preto si mnohí chlapi chodia cez víkend zahrať futbal.
Ak by chlapi k tomu futbalu pridali ešte zo dve návštevy posilňovne týždenne, bolo by to ideálne. Podľa Harvard School of Public Health, už pol hodinová pohybová aktivita 3 – 4 krát do týždňa, keď je vykonávaná s rozumom, môže výraznejšie zlepšiť kondíciu a zdravotný stav. Aj keď sa zdá, že človek ten čas stráca, v konečnom dôsledku ho získa inde, pretože s lepšou kondíciou bude môcť aj ostatné činnosti vykonávať efektívnejšie. Napríklad nemusí čakať na výťah, lebo schody vybehne oveľa rýchlejšie peši.
Ako príklad uvádzam posilňovňu. Je to asi najdostupnejšia forma fyzickej aktivity, pretože fitness centrá sú dnes v každom meste. Navyše, pri vhodne zloženom tréningovom programe (druh cvičení, intenzita), sa dá zamerať na rôzne aspekty fitness, ako zlepšenie sily, nárast svalovej hmoty, redukcia tuku, zlepšenie kondície…Teoreticky, človek ani nemusí chodiť do fitnescentra. Cvičiť sa dá aj doma pomocou cvičení s vlastnou hmotnosťou, prípadne menším náčiním. Youtube je plný videí ako efektívne behom pár minút spáliť čo najviac kalórii a fenomény ako CrossFit a Street Workout sa už rozšírili aj na Slovensku. Človek nemusí byť hneď majster sveta, aj keď kúsky, ktoré stvárajú títo chlapíci, sú obdivuhodné.
2, Majú nejaký “zdravotný problém” a lekár im neodporučil športovať.
Príliš namáhavá a neadekvátna športová aktivita naozaj môže viesť k zraneniu a chorobe. No v primeranom množstve má cvičenie presne opačný účinok, pôsobí ako prevencia zranení a chorôb, hovorí Dr Nick Cavill, expert na verejné zdravotníctvo z Oxfordskej univerzity. "Naše telá boli stvorené pre pohyb", dodáva. Kosti sú a kĺby sa stávajú vďaka cvičeniu odolnejšími, takisto aj svaly sú pružnejšie a neroztrhnú sa pri každom prudšom pohybe. Zlepšuje sa imunita (myslím, že to súvisí s počtom bielych krviniek) a udržiava sa stabilná hladina hormónov, ktoré riadia všetky funkcie. Navyše, pravidelné cvičenie spomaľuje úbytok svalovej hmoty, ktorý začína okolo 45 - 50-teho roku života.
Ďalší problém sú choroby. Niektorí ekári dnes zakážu akúkoľvek fyzickú námahu a predpíšu ľuďom množstvo liekov. Lekár však musí hľadieť v prvom rade na bezpečnosť pacienta a z časti je za tým aj biznis - zisk farmaceutických spoločností. Dovolím si tvrdiť, a potvrdili to aj štúdie British Journal of Medicine, že stav väčšiny "pacientov" by sa zlepšil, keby namiesto toľkých liekov začali s nejakou športovou aktivitou. Koniec koncov, lekár nemôže človeku zakázať šport, len nadmernú námahu. Predstavte si, že k doktorovi príde baník ktorý si 2 x do týždňa chodí zahrať stolný tenis. Lekár by mu zakázal športovať, lebo to má negatívny vplyv na jeho zdravie. Tak chlap prestane hrať pig-pong, no bude naďalej makať v bani.
Ďalší ľudia sa vyhovárajú, že nemôžu športovať kvôli problémom s chrbtom, kolenami, prípadne ramenom. Ktorý profesionálny športovec je však úplne zdravý? Bolo zistené, že takmer 90% Americkej populácie má problémy s chrbtom rôzneho charakteru a toto číslo je podobné aj v iných krajinách. Kostnaté výrastky na stavcoch chrbtice by sa už dali posudzovať ako anomália. Samozrejme, že sa treba vyhýbať aktivitám, ktoré môžu daný stav zhoršiť, alebo pri ktorých človek jednoducho nemôže ísť naplno. No ak už nemôžem hrať futbal, prečo aspoň nezájsť na plaváreň? Alebo namiesto zjazdového lyžovania skúsiť bežky.
3, Sú po práci a povinnostiach príliš vyčerpaní.
Po práci môže byť človek naozaj unavený, hlavne ak má povolanie fyzický charakter. Títo ľudia však majú určitú pohybovú aktivitu v samotnej pracovnej činnosti. Preto im stačí zaradiť nejaké ľahšie relaxačné alebo kompenzačné cvičenia. Napríklad joga, plávanie, ľahší beh...Dokonca sa to odporúča, lebo ak celý deň odhadzujem lopatou na ľavú stranu, po čase sa môžu dostaviť problémy v dôsledku svalovej nerovnováhy.
U ľudí s psychicky náročným povolaním môže šport pomôcť obnoviť stratenú energiu. Iný typ aktivity prinesie určité rozptýlenie do každodenného stereotypu. Pohybová činnosť rozprúdi krv a aj mozgové bunky dostanú nový kyslík. Potom sa človeku lepšie sústredí, píše Harvard School of Public Health.
Frank Atkinson vo svojej knihe Úspešný time management - Successful Time Management píše, že motivácia je často skrytá v samotnej činnosti. Treba sa len odhodlať začať. Pri športe to platí hneď dvakrát, lebo sa do mozgu vyplavia endorfíny, tzv. hormóny šťastia. Aj vďaka nim by väčšina svetovej populácie bola schopná zabehnúť maratón bez akéhokoľvek tréningu. (samozrejme, nikomu neodporúčam to skúšať) Bežný človek má v sebe energetické rezervy na stovky kilometrov, okolo 25 - 30 maratónov. BBC News Magazine píše o ľuďoch, ktorí sa rozhodli zabehnúť maratón len tak, pri návrate z baru (aj keď predtým mali niečo odtrénované). Čo rozhoduje, je naše odhodlanie vydržať - všetko sa začína v hlave!
