astronaut (pp-ke) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, PP underground, v KE(li/y), politike netykám
„Možno naozaj nič nevieme. Pravda neexistuje a všetko si iba namýšľame!“ keď dopovedal, pohľad mu sklesol a oči sa mu máličko zaliali slzami. Takými úplne maličkými. Hovorí sa, že muži neplačú. Oni všetko skrývajú, zopár slov najhlbšie v srdci. Ibaže Albert mal v srdci štyri knihy a prišiel čas, kedy sa im zachcelo vytekať. Už sa tam nezmestili.
Z domu som zdrhla v šestnástich. Nemala som jediný dôvod zostať. Prvá láska v ťahu, s chlapcom som sa rozišla bez slov a v zlom. Otec bol cestujúci námorník, nikdy nebol doma a mamka, mamka ma jednoducho nechápala. Mohla som hovoriť hocičo, vždy sa smiala ako šľahnutá. Nič som neplánovala. Ráno som vstala a jednoducho som odišla. Všetko čo som si zobrala bola jedna mikina.
Vstal som pred siedmou. Nemal som chuť ísť do kostola, ale niečo ma tam ťahalo. Obliekol som sa a šiel. Hoci bolo už jesenne, teplota okolo desiatich stupňov, rozhodol som sa ostať vonku.
„Je to dobrák,“ povedal Slim. „Človek nemusí byť múdry a môže byť dobrý. Až sa mi dakedy zdá, že je to práve naopak. Taký, čo má veľa rozumu, býva vlastne málokedy slušný.“
S bratom sme stáli vo vestibule popradskej železničnej stanice. Braňo si ešte kupoval lístok, tak sme ho čakali. Bolo niečo pred pol siedmou. Vlak mal čoskoro prísť. Smer Košice. Opäť ďalšia sobota na prípravnom kurze na vysokú školu. Tešili sme sa na cestu, ako vždy.
Blížil sa jesenný víkend, predpoveď počasia sľubovala jasno a my sme sa už tešili na ďalšie krásne zážitky z Tatier. S bratom som liezol prvú sezónu, a tak sme sa ešte stále neodvážili na ozajstné tatranské klasiky. Ale také cesty za tri alebo aj miestami za štyri sme už poznali dobre. Tento víkend to mala byť naša prvá čistá štvorka.
