Miroslav Repko
Nohavicov Přítel
Ráno ma zobudil budík. Za oknom ma privítalo daždivé počasie a ja som si so slovami - veď je sobota - ospravedlňujúcimi moje študijné povinnosti uprostred skúškového doprial ešte krátke leňošenie.
astronaut (pp-ke) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, PP underground, v KE(li/y), politike netykám
Zoznam článkov blogera
Miroslav Repko
Môj brat pôjde sedieť?
Streda. 6:30 zvoní budík. Je stále presný, ešte nikdy nemeškal. Otváram oči, sadám si na posteľ. Ráno ako každé iné. Obloha sfarbená do modra, slnko už pracuje. - Že sa mu chce... - odvrknem a skúšam sa postaviť na zadné. Nie nie, dnes nedokážem že som človek. Ľahnem si a zatváram oči. Ráno ako každé iné. Len tá noc musela byť výnimočná.
Miroslav Repko
marginálie k plesu medikov
prevoňali všetky tričká pozreli si všetky filmy dopili víno vrátili fľaše a to všetko bez teba
Miroslav Repko
Keby ľudia mali krídla
„Možno naozaj nič nevieme. Pravda neexistuje a všetko si iba namýšľame!“ keď dopovedal, pohľad mu sklesol a oči sa mu máličko zaliali slzami. Takými úplne maličkými. Hovorí sa, že muži neplačú. Oni všetko skrývajú, zopár slov najhlbšie v srdci. Ibaže Albert mal v srdci štyri knihy a prišiel čas, kedy sa im zachcelo vytekať. Už sa tam nezmestili.
Miroslav Repko
you don`t know what you got (until you lose it)
Z domu som zdrhla v šestnástich. Nemala som jediný dôvod zostať. Prvá láska v ťahu, s chlapcom som sa rozišla bez slov a v zlom. Otec bol cestujúci námorník, nikdy nebol doma a mamka, mamka ma jednoducho nechápala. Mohla som hovoriť hocičo, vždy sa smiala ako šľahnutá. Nič som neplánovala. Ráno som vstala a jednoducho som odišla. Všetko čo som si zobrala bola jedna mikina.
Miroslav Repko
Blowin` in the wind
Vstal som pred siedmou. Nemal som chuť ísť do kostola, ale niečo ma tam ťahalo. Obliekol som sa a šiel. Hoci bolo už jesenne, teplota okolo desiatich stupňov, rozhodol som sa ostať vonku.
Miroslav Repko
O pascách na myši
„Je to dobrák,“ povedal Slim. „Človek nemusí byť múdry a môže byť dobrý. Až sa mi dakedy zdá, že je to práve naopak. Taký, čo má veľa rozumu, býva vlastne málokedy slušný.“
Miroslav Repko
Košice - Trnava
S bratom sme stáli vo vestibule popradskej železničnej stanice. Braňo si ešte kupoval lístok, tak sme ho čakali. Bolo niečo pred pol siedmou. Vlak mal čoskoro prísť. Smer Košice. Opäť ďalšia sobota na prípravnom kurze na vysokú školu. Tešili sme sa na cestu, ako vždy.
Miroslav Repko
Anjeli sú hmotní
Blížil sa jesenný víkend, predpoveď počasia sľubovala jasno a my sme sa už tešili na ďalšie krásne zážitky z Tatier. S bratom som liezol prvú sezónu, a tak sme sa ešte stále neodvážili na ozajstné tatranské klasiky. Ale také cesty za tri alebo aj miestami za štyri sme už poznali dobre. Tento víkend to mala byť naša prvá čistá štvorka.
