Ivana Rodáková
Ako som zabíjal na Vianoce kapra
Som ľudomil. Aby to nebolo málo, mám rád aj zvieratá. Istý čas som bol preto dokonca vegetariánom, ale vyhladovaný ako vlk – zo zeleninovej poživne, pokorne som sa navrátil do všežravého košiara.
Nie som romantik, nie som realista.Ak sa však musím vymedziť,najradšej lietam na surrealistických krídlach... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Som ľudomil. Aby to nebolo málo, mám rád aj zvieratá. Istý čas som bol preto dokonca vegetariánom, ale vyhladovaný ako vlk – zo zeleninovej poživne, pokorne som sa navrátil do všežravého košiara.
V lete to bol zakaždým vynikajúci žiak. Bystrosť sama o sebe, pýcha učiteľov. A v zime pre zmenu sedával v somárskej lavici. Zrazu nerozumel učivu. Zrazu si nevedel pospájať súvislosti. Zrazu si nevedel na nič spomenúť. Výsledky boli stratené v hlbokom podpriemere. Intelekt sa nevytratil, iba sa zohrieval pri peci. Pred tristo rokmi sa totiž v triedach nekúrilo jedna radosť a teplo bolo iba vzadu – pri peci, kde mimochodom stála somárska lavica. Neoplatilo sa teda cez zimu osprostieť?
Letné skúškové prinášalo so sebou vždy letné ťažkosti. Slnko volá, všetko bzučí, všetko len-tak vysedáva, podaromnici postáva a veru – nedobre sa vtedy učí. Človeka to ťahá von. Preto som v jeden májový deň vyšla do parku učiť sa. Ono to bola viac lúka ako park, ale o to lepšie. Rozprestrela som si deku, pripravila chrumkadlá, pitivo a celé húfy poznámok s tým, že sa fakt ale fakt idem seriózne učiť. Žiaľ pri takomto type učenia na mňa vždy pôsobí celý rad podnetov. Tu ma zaujalo steblo trávy, tam skupina mravcov, potom oblaky a stíhačka, vzápätí zasa voda na poznámkach, čo som stihla rozliať. Takže som bola chvíľu botanička, potom insektologička alebo meteorologička...len sa nie a nie dostať k svojmu odboru.
Ak vám niekedy príde na um myšlienka, že žijete v ťažkých časoch a že sa v minulosti žilo ľuďom oveľa lepšie, prosím, pouvažujte o nej. My ľudia sa totiž radi pohrávame s predstavami dávnej, dávnejšej i nedávnej minulosti. Vyberáme si z nej cukrovinky a často si ani neuvedomujeme, že nebola až taká sladká. Závidíme predošlým generáciám pomalšie životné tempo v pomyslení na prechádzky dvoranov v záhradách Versailles, závidíme kalokagatický životný štýl antickým Grékom, prériovú voľnosť prírode oddaných indiánskych kmeňov, či nerušené rána stredovekej meštianky so stereotypne rozvrhnutými cieľmi v živote.
Mám rada nevídané - neslýchané. Azda aj preto sa mi sestra Adela rozhodla darovať výnimočný darček k narodeninám, ktoré kvôli svojej okrúhlosti mali byť tiež výnimočné.