Marcela Rukovanská
U nás na stole
Zozimilo sa a slniečkový obdĺžnik na zemi už nestačí, Čikuška asi cíti, že k slnku treba byť o niečo bližšie :)
...cesta je cieľ :) ale nie také tie cesty do kopca, ktoré nemôžem ukončiť vtedy, keď chcem :) Zoznam autorových rubrík: O ČIKITE, Agility, Súkromné, Nezaradené
Zozimilo sa a slniečkový obdĺžnik na zemi už nestačí, Čikuška asi cíti, že k slnku treba byť o niečo bližšie :)
Vonku je ráno fakt kosa, ani Čikuške nie je všetko jedno. Pĺzne o dušu, snaží sa čo najrýchlejšie zmeniť srsť, aby jej bolo teplejšie, ale aj tak. Dopoludnia nám do kuchyne svieti slnko a na podlahe vytvára obdĺžnik - presne taký ako okno. Po dlhej rannej víkendovej prechádzke si Čikuška ľahne presne tam a vyhrieva si vyzimené bruško :) Keď sa k nej priblížim, zobudí sa, veď je to strážny pes. Nepohne sa, len zodvihne oči a začne vrtieť chvostom :) ...
Vrátila som sa do ordinácie veterinára, bola som preč len asi pätnásť minút - v blízkej poliklinike odniesť Čikuškinu krv na rozbor.
Žijem teraz trochu smutné a ustarostené dni, lebo Čikita má zas nejaké vážnejšie zdravotné problémy, tak som sa rozhodla spraviť radosť sebe a snáď aj niekomu ďalšiemu :). Tieto fotky mi pripomenuli zopár maličkostí, z ktorých sme sa tešili, ktoré sme objavovali a mali radi - my aj Čikuška, v čase, keď bola ešte nová.
O koreňoch mojej hyperprotektivity a o tom, prečo niekedy balím psa do bledomodrej deky.
...to našťastie netuším. Ale predpokladám, že fakt stojí za to, keď sa naše najodvážnejšie psy odhodlali odkusnúť si ho priamo z náhrdelníka ľudožrútky, ktorej sestra si so sebou priviedla aj statného uloveného belocha a obe teda vyzerali (aspoň spočiatku :) riadne hrozivo.
O tom, ako sa šteňa dostalo do postele aj napriek tomu, že tam samo nedokázalo vyliezť a napriek tomu, že sme sa JASNE dohodli, že NÁŠ PES v posteli spávať NEBUDE.
Ako to bolo ešte pred tým, než sme boli TRAJA.