Večne meškajúci maniak do športovej novinárčiny, s extrémne vyvinutým zmyslom pre ironické a sarkastické poznámky, predseda vlastnej kvázipolitickej strany SPI a človek prácu vykonávajúci vždy na 100% (pondelok 12%, utorok 23%, streda 40%, štvrtok 20% a piatok 5%...) Zoznam autorových rubrík: Futbal, MS v hokeji 2011, MS v hokeji 2012, Iné športy, Z môjho nudného života, Televízor, Hudba, Nezaradené
Nikdy som Richarda Müllera špeciálne neobdivoval. Aj keď som jeho diskografiu dlho nemal - a dodnes vlastne úplne nemám - od prvého po posledný song prepočúvanú, vypočutých som mal veľa piesní. Doma vo Winampe či u babky na Lumene...
Televízia pre mňa existuje iba počas dvoch dní. Sobota a pondelok. V pondelok vysielajú reláciu, ktorá už hoc nie je čo bývala, ale zvykol som si na ňu - Partičku. V sobotu televízor očisťujem od prachu. V nedeľu som si však výnimočne na chvíľu opäť sadol k telke.
Všetci sme chceli, aby ostali. Všetci sme chceli, aby nepodarené domáce majstrovstvá sveta neboli ich posledné. Ale čím viac času uplynulo, tým viac sa vykresľuje hokejová budúcnosť Slovenska. Je teraz najvyšší čas povedať niektorým hráčom „ďakujeme” a „dovidenia”? Alebo niektorým iba to druhé? Nemecký pohár, ktorý sa v týchto dňoch hrá, môže ukázať, ktorí hráči patria do reprezentácie a ktorí by reprezentovať nemali.
Nie som a asi ani nikdy nebudem žiadny hokejový odborník. Ani presne neviem, čo znamenajú niektoré signalizácie rozhodcov pri vylúčení niektorého hráča... Maximálne tak po mene poznám zopár slávnych zahraničných hráčov a o niečo viac tých slovenských. Hokej - nereprezentačný - sledujem pravidelne iba v poslednej dobe, ten zahraničný aj vďaka popradským Levom. No v poslednom čase ho sledujem najmä kvôli Janovi Slepičkovi. Kto pozná, vie o čom hovorím...
Po poslednom týždni vo mne opäť víria všelijaké myšlienky - opäť i tie futbalové. Vo štvrtok som sa prizeral - žiaľbohu len cez televíznu obrazovku kvôli chorobe - zápasu bratislavského Slovana proti francúzskemu PSG a včera som si pozrel zápas Slovana so Senicou. Ten, kto hovorí, že Weissa opustilo šťastie, nevie o čom hovorí. Lebo remizovať v týchto zápasoch po takých výkonoch - v tom musí byť jedine veľké šťastie!
Keď príde jeden úspech, automaticky sa čaká ďalší. U fanúšikov i u vedenia. Tak je to aj so slovenskou reprezentáciou, ktorá má za sebou nevydarenú kvalifikáciu - napriek tomu, že postupová šanca teoreticky žila ešte dve stretnutia pred jej koncom.
Rusi nám vrátili prehru 0:1 na vlastnom ihrisku. Pred rokom smútili doma oni, teraz smútime doma my. Dvojnásobne. Zahatalo nám to definitívne postup na záverečný šampionát. Ale ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.
Už o pár dní vybehneme na žilinský štadión v národných dresoch pobiť sa o miestenku na majstrovstvá Európy vo futbale. Zápas sa nezadržateľne blíži. Napätie stúpa. Rusov sme už raz porazili. No, nebudú to tí istí Rusi, ktorých sme v Moskve prekvapili víťazstvom...
Mladý Vladko Weiss budí svojho otca: „Vstávaj, tatko, už sú štyri!” - to bol jeden z množstva vtipov, ktoré preleteli Slovenskom po vysokej domácej prehre 0:4 nad Arménskom. Podľa fanúšikov sa toho môžeme dočkať aj v najbližšom dvojzápase, Weiss totiž zverejnil nomináciu, ktorá nebola väčšine fanúšikov po chuti.
SOS pre humor v televízii! To nekričíme iba dnes, keď nás v televízii „zabávajú” antizábavou, ale kričalo sa to aj pred siedmymi rokmi. A dostali sme práve - S.O.S.!
Belasí vstúpili do Európskej ligy prehrou a poloprázdnymi tribúnami. Napriek tomu sa hráči, aspoň teda väčšina, nemá za čo hanbiť. Predviedli solídny výkon. Čo teda bolo príčinou prehry, konečného nezdaru a najmä malej návštevy?
Už dlho som nebol na futbale. Cez rôzne povinnosti som zápas vždy maximálne počúval (ani nie pozeral) na Huste.tv - ak som sa, pravda, k internetu vôbec dopracoval. Na zápas 7.kola Corgoň ligy proti Nitre som sa konečne dostal. A videl svoj obľúbený Slovan v akcii.
Dnes sa skoro v každých mestách Slovenska zavesila slovenská zástava, fotka Pavla Demitru, zhromažďovali sa fanúšikovia, modlili sa, spomínali, pokladali sviečky, hádzali k fotkám kytice... Výnimkou samozrejme nebolo ani hlavné mesto Bratislava.
Čo by sme robili bez Weissa - jedného či druhého? Na jednej strane vynikajúceho trénera a na druhej strane vynikajúceho futbalistu, ktorý bol pri každej šanci slovenskej reprezentácie. Nie len včera proti Írom, kde to mohlo vyznieť aj oveľa zaujímavejšie ako takýmto dvojzmyselným výsledkom.
Zajtrajší zápas medzi Slovenskom a Írskom bol žiadanejší než obvykle. Najprv ho mala vysielať Slovenská televízia, potom ho mala vysielať aj Markíza a do tretice sa ozvala aj česká Nova Sport. Kde všade to ale nakoniec uvidíme, sa dozvieme asi až zajtra od 20-tej hodiny.
Bratislavskému Slovanu sa pod kormidlom Vladimíra Weissa podarilo to, čo pod Jarolímom nie. Vyhrať nad silným, silnejším súperom. Zatiaľ, čo v Nikózii i doma proti APOELu sme po každom útoku súpera len odkopli loptu na súperovu polovicu - aby sa tam aspoň ona dostala - proti AS Rím sme pôsobili skoro ako vyrovnaný tím.
Vladimír Weiss - trénerske meno, ktoré má svoju cenu, svoju reputáciu. Weiss je meno, ktoré zaručuje úspech, odbúranie neúspechu. Bolo to tak všade, kam došiel. Doteraz však nikdy nemal dve trénerske lavičky, dva pracovné stoly...
Bratislavský Slovan v 2.predkole Ligy Majstrov vsietil dva góly doma a dva góly vonku. Postupuje do tretieho predkola spoločne so Slovákmi Jakubom Sylvestrom, Michalom Ďurišom, Milošom Brezinským, Mariánom Čišovským, Marekom Bakošom a ďaleko od postupu nebol ani Tomáš Tujvel.
Nedávno, teda niečo cez mesiac späť, som natrafil na istú, teraz už celkom známu (aspoň myslím) športovú stránku. Zaujala ma názvom článku, ktorý znel: „Filip Šebo nepatrí do Corgoň ligy!” A dodnes vlastne netuším, prečo som po tomto ‘múdrom’ článku týmto športovým portálom nepohrdol...
Tušil som, že ten koncert nebude ako ostatné. Bol som už na mnohých koncertoch Kapucínoch a môjho otca Stanleyho. Zväčša majú klasický rituál pesničiek. Teraz plánovali koncert oživiť starými vecami, kapucín Ondro mal aj novú pieseň... Že ale z toho koncertu bude toto, som nečakal.
