Ján Satinský
Nižšia miera prejavenej inteligencie u rómov na slovensku je faktom
Vadí nám to?
Drsný narcistický plyšáčik s príchuťou egocentrizmu. Vo voľnom čase rád lúštim krížovky, štrikujem, no zo všetkého najradšej, mám ajtak ten krásny obraz mňa samého v zrkadle.Ihrisko zakomplexovaného, rozmaznaného čudáka, ktorý sa tu hráva so slovami, a zvádza boj o udržaní seba samého v krásnej ilúzií o tom, že je hrdina, krásny muž s veľkým egom a rovnou chrbtovou kostičkou.Ak máš chuť, papaj. Žiaľ, kostičky vedia uviaznuť veľmi hlboko. A to aj na ťažko dostupných miestach.Zo zásady neklamem, a nadávku by som z úst nevypustil ani za kôš plný hovna. Zoznam autorových rubrík: Lyrická próza, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ján Satinský
Krásni ľudia 2
No veru, mám na sebe martensky za päť litrov. No a? Možno ich má aj Braňo Mojsej. A viete prečo sa mi páčia? Nie je na nich napísaná značka, pre ktorú som si ich vlastne kúpil. Som alibista ako ty.
Ján Satinský
Krásni ľudia
Hej ty, smrad jeden! Máš ty vôbec nejakých kamarátov? Kedy si ty naposledy prežil nejaký poriadny večer? Preboha, čo to máš za šaty?! Ako môžeš výjsť von medzi ľud s takýmto nosom? Preboha prečo nás všetkých obťažuješ tým tvojím škuľavým pohľadom? Čo ty vieš o živote, veď si si ešte nedal ani puka! Načo vlastne žiješ?
Ján Satinský
Slová lásky
Porozprávala si mi o tvojej mame. O tom že otec vás opustil. Prezradila si mi prečo vlastne žiješ. Že to nevieš, prirodzene.
Ján Satinský
Je zlo len nevôľa ľudí komunikovať?
V potravinách na rohu nemali slnečnicové semiačka. V stánkoch so zeleninou zívala od zimy prázdnota. Vybral som sa teda do supermarketu. Pri pokladni som bol prekvapený.
Ján Satinský
Deti na semafore
Dnes ráno som išiel ako každé iné ráno do školy. Normálna cesta, klasicky zamračení ľudia na známych miestach. Preletím okolo predavačky párkov v rožku, náhlivo pozdravím trafikantku. Usilovne ďalej trielim do školy. Zarazím sa až na semfore pre chodcov. Vedľa mňa stoja dve deti.
Ján Satinský
Odkaz pre ľudí ktorí by chceli buzerovať
Alebo milujem Brunovského a dobrých ľudí. Neuveriteľné čo sa mi zrodilo v hlave počas cesty do galérie. Začal som si predstavovať čo by som spravil človeku, ktorý by mi odmietol dať študentskú zľavu na vstup. : D Rozhodol som sa vám to sprostredkovať.
Ján Satinský
Objími ma, Jonáš!
Jonáš je chlap. Nikdy ale nikdy by iného muža neobjal. Je to predsa tak neprirodzené tak trápne tak homosexuálne.
Ján Satinský
Utopická škola
Pozerám sa do slnka a konečne ju vidím. Jasný obraz. Je to utopická škola mojich snov.
Ján Satinský
Treba veci pomenúvať menom?
Alebo nieje meno len ďaľším z radu starostí ktorú pokladáme za samozrejme nutnú tak ako za nutné pokladáme že niekedy treba prečkať dážď. Ja ako 17 ročný študent ešte dážď ovpyvniť neviem. No hlboký (nie však partnerský), rok trvajúci, vzťah s človekom ktoreho nezaujímalo meno moje a mňa to jeho pokladám za známku nádeje.
