Prešloiba pol roka od Nežnej revolúcie,kedy sme na námestí pod balkónom ukazovania, aký mal aj Achnaton vAchetatone, štrgali kľúčikmi od bytu a bicykla Mariánovi Labudovi, keď nanás ako občan volal: „Občania!“ Zazneli aj prognózy, že o 5 rokovdobehneme Rakúsko, žiaľ, nepostálo, vlieklo sa ako slimák ďalej. Bližšiek pravde boli Meky Žbirka a Laco Lučenič, ktorí sa vynorili spoza rohuMliečneho baru v džínach, kopačkách a s gitarami v tvrdýchfutráloch, aby o chvíľu z balkóna divadla zanotovali Čierny kvet. Noa pol roka po tomto teátre sme sa zišli pri zrušenom a rozpustenom Zverinci,aby tu po nás niečo zostalo. Detský lekár Stano Križan vymyslel darovať Zemi najej narodeniny krásny darček - lipku.
Častochodím touto najfrekventovanejšou časťou Trnavy, ktorá vedie z centrana stanicu. Lipka vyrástla, oslávila svoju dospelosť, dobiehala svoje asi40-ročné sestričky. Pamätám si totiž, že krátko po polovici 60. rokov sav tejto časti zakryl občas priveľmi zapáchajúci potok betónovýmiprekladmi, ktoré sa zaviezli hlinou a do prevýšených brehov Trnávky sazasadili stromčeky. Od tých čias mohli príslušníci Verejnej bezpečnostiv neďalekej bývalej budove Okresuvetrať aj počas burgyňovej kampane.
Minulýtýždeň som však v tomto parčíku zostal stáť ako obarený – stranu chodníka bližšiek zamaskovanej Trnávke začali rozširovať asi o dva metre,a v istom úseku sa mi zdala až podozrivá medzera. Len to nie, aby obeťoubola „naša“ lipa! No veru, nebol som si istý, kde presne stála. Našťastie, kýmostatní pred 18 rokmi pracovali, ja som fotil. Hneď, ako som prišiel domov,vytiahol som staré negatívy a strkal do skenera. Uf! To som si vydýchol!„Naša“ lipka tam stojí, statná, neďaleko sochy Štefánika, poznať ju podľamierneho zalomenia asi v strede kmeňa, v korune. Tu je pár fotiekspred 18 rokov:
Áno, jeto ona, aj na tej prvej farebnej, aj na tejto nižšie, za stožiarom štátnej vlajky:
Na tomistom filme som našiel ešte zopár ďalších aprílových dní a jedenprvomájový roku 1990:
Nechýbavám nič na námestí?
Aniteraz?
Nie,nemyslel som ľudí.
Anitoto tu spred tamtoho roka.
Bingoooo!Trojička! Súsošie Najsv. Trojice Božej, ktoré na hlavnom trnavskom námestístálo od roku 1695. Zhotovil ho Ján Krištof Khien. Po predchádzajúcichskúsenostiach s ničivými požiarmi mesta (1666, 1683) tu Trnavčania pôvodnezamýšľali dať postaviť sochu sv. Floriána. Iba v búrlivom roku 1918 na nejurobili menšiu úpravu – otĺkli na podstavci erb Habsburgovcov. Koncom roka 1949sa súdružke S. (Lev Sýrsky by ju pochválil) podarilo presadiť jej rozobratie. Jednotlivédiely súsošia boli tak poschovávané po rôznych depozitároch, že sa o 40rokov ani všetky nenašli. Iniciatívy občanov o jeho znovupostavenie (1966,1967, 1988) zostali nevyslyšané, samo sebou, národný výbor sa touto otázkouzačal zaoberať až s novou, ponovembrovou žiadosťou z roku 1989.Pôvodne malo stáť v kúte námestia, pri pošte, ale po rekonštrukciipoškodených dielov a nahradení novými, ak sa dobre pamätám, takz kameňa z lomu na Dobrej Vode, stojí od 21. novembra 1993 na mieste, kdevždy stálo. Ibaže sa nepozerá pôvodným smerom k Mestskej veži, aby vítalonávštevníkov prichádzajúcich do mesta už nejestvujúcou Hornou bránou, alek Hrubému kostolu, odkiaľ k nemu každoročne prichádza procesias údajne zázračným obrazom Panny Márie Trnavskej, na pamiatku tejz 21. novembra 1710, kedy sa Trnavčania modlili za zastavenie šíreniamorovej nákazy. Úspešne.
Ktovydržal až potiaľto, mám preňho ešte bonus. V Bratislave zhorelo prírodnékino, a v Trnave krátko na to, 1. mája 2008, otvorili zrenovovanýamfiteáter. Deň pred oficiálnym otvorením som nazrel dnu, brána bola otvorená,odstránené boli aj bariéry z chodníka. Celé mesiace rekonštrukcie som sachcel zblízka pozrieť, ako si remeselníci poradili s gotickou kaplnkou,ktorá svojho času stála sa mestskými hradbami na ceste do Modranky,a ktorou takrečeno viedol múr prírodného kina. Konečne som sa mohol.Dokonca mi majstri pomohli tým, že nestihli osadiť na kaplnku mreže. Madonus dieťaťom som si mohol odfotiť v plnej kráse..., no, ešte ju musia vziaťdo parády reštaurátori.
