Minulesom nacvakal z balkóna s nasadením vlastného života cez strašnú búrku195 záberov oblohy prešpikovávanej bleskami, ale dopadol som ako českí filmári,snažiaci sa v Amerike nafilmovať indiánsky slnečný tanec - nič, len tma. V nocizo včera na dnes som mal konečne šťastie, a to dvojnásobné: po prvé - naSD kartu som ulovil jeden blesk krajší ako na obale elpéčka tuším od kapelyDire Straits, a po druhé – netrafil ma, ani tie ďalšie, ktoré mi prekĺzli pomedziprsty.
Aby somto neodbil jediným záberom, začnem celkom od piky (ale nie ako istá speváčka,ktorej podobnú odpoveď spovedajúci redaktor okomentoval súhlasným okomentovanímurkite, urkite). Na počiatku bola odzápadu blížiaca sa búrka, 26. júna, 19:43 h. Bolo to ohromné divadlo, pripomínajúceNiagarský vodopád, ktorý sa nezadržateľne blížil k nášmu balkónu:
Živelsom prežil bez nehody, ale aj bez poriadneho záberu. Tornádo si to šiblo viacdoprava, cez Močenok, ako dokazujú nasledujúce tri fotky mojej netere. Vraj totam žilo, sliepky si konečne zalietali ako ich prapredkovia, o ulicu ďalejzaleteli aj škridle, staré i nové, niekom i celá strecha:
Nadruhý deň, v piatok, bolo nádherne. Toto tiež nie je fotka z môjho balkóna(škoda), iba ilustruje, v akej pohode si pod holým nebom zahrali kapelyv rámci Dobrofestu v amfiteátri. Na Veronike z kapely GrassCountry Drive som baterky nešetril:
A užsme zasa na mojom balkóne. Obloha počas varenia nedeľného obeda bola čistá ako domácevíno od jednej domácej výrobkyne z Hrnčiaroviec, ktorá nám svojho časupovedala, že: Jéééj, chlapci, nemám, aledojdzite tak za pol hodzinu. Na oblohe skoro ani vtáčika letáčika:
A poslednýjúnový večer, 19:14 h. Takto nejako si predstavujem druhý príchod Krista:
O vyšehodiny zapadajúce slnko zmenilo všetky farby na nepoznanie (upozorňujem, že som ani jednu fotku nijakoneupravoval, maximálne orezával):
Toto jeobyčajný melón. Má asi dva-tri dni a momentálne je pýchou mojej visutej Semiramidinej záhrady na balkóne. Už teraz mi ho je ľúto raz zožrať, a to som mu ani nedal meno.Chudáčisko, aj teraz sa hompáľa vo vetrisku, asi ho dám dnu:
Animalú toľko nefotím v poslednom čase. No a na veži sa maká,oplechovávajú už stĺpiky, ktoré si majstri nechávali na koniec:
Včerajšízápad slnka búrku neveštil:
Polhodinu pred polnocou sa po bleskoch v diaľke objavili prvé klapky. Nemámešte veľa skúseností s aparátom Fujifilm FinePix S5700, prepínal som naSP2 program nočná krajina s ohňostrojom. Pri prvom stisnutí spúšte som saaj ľakol, že som trafený, ale bol to len blesk na foťáku. Počas prestávky medzidvoma dejstvami nočnej hrmavice som identifikoval zvláštne Ufá a šmuhy natejto fotke. Prišiel som na to, že pri fotení by sa nemalo fajčiť, a eštena to, že dažďové kvapky vôbec nemajú tvar, ako si odmalička myslím. Aspoň tienaše, trnavské, sú dokonale guľaté, vôbec si prelet vzduchom neuľahčujúoptimálnym aerodynamickým tvarom:
Nebolsom si pre ten guľatý tvar istý, či ide naozaj o dažďové kvapky, preto somblesk použil, tentoraz už úmyselne, za najväčšieho lejaku hodinu po polnoci,teda vlastne dnes:
A totoje zopár záberov v popolnočnom lejaku, ktoré takisto ako ostatné Photoshopani nevideli, nebeským maliarom boli iba elektrické výboje, ktoré sa niea nie ukázať pred objektívom (gombíkna foťáku na SP2 – nočná krajina):
Nonebolo to ako vo filmoch, že to najlepšie nakoniec, pretože tohto krásavca,ktorý spojil nebesá so zemou kdesi na trase Trnava – Malacky, som ulovil eštev úvode včerajšej búrky, presne o 23:24 h:
Manželkami akurát hovorí, že dnes ráno v televízii hovorili o pohromách,tornádach, ktoré nás čakajú v najbližších dňoch, a aké sme doteraz videlilen v amerických filmoch. Koniec sveta sa blíži! Ej, to budú zábery!
