
- Hej,a ty si kto?
- Ja?Sára. A ty? To sa tu korzuješ len tak bez rodičov?
- Akurátsi mi to zobrala z pusy, pardon, z huby. Ináč, ja som Kamila. A našiaj s babkou bývajú tamto, v tom šiatri!

- V hentomžltom? Nedbám, poďme.

- Aha, Džamila,kto ide, tvoja malá tuláčka! A vedie si aj kamošku.

- Aleaké krásne poníky tu máte! Môžem ich pohladkať?
- Keďnemáš blchy...

- Ty siale nádherný!
- Ó,díky! Ale hentých čoklov radšej nehladkaj, od žiarlivosti sa budú kúsať anibesní.


- Akásmiešna ťava! Už som videla všelijaké, aj bez jedného hrba, ale bez dvoch?

-A ty, mojko, čo mi povieš?

- Ty žesi hral s Pipi Dlhou Pančuchou?! Tak to je ale riadna konina!

- Ešteti ukážem naše šelmy. Come along with me!
- Kamelčo? Jáj, kamel, to je ťava, tatko raz také fajčil na Vianoce. Tak preto savoláš Kamila.
-Bacha, pôjdeme okolo sprchy.



- Čoje?! Zase od novín? Kedy už dáte konečne pokoj s tým bulvárom...?!
- Pokoj,Elza, to je moja kamoška Sára.

-Uááááá!!! Nuda nahovado. A to horko... Že sa ti chce, Sandokan, prechádzaťhore-dole.

- Nechajho, Šer-chán, vždy je pred večerným vystúpením nervózny ako pes.
- Faktje horko. Ach, Sibír, zlaté časy, Čita... Radšej som sa mal narodiť ako henten kôň.Pre panenenku Mariannu malajzijskú, len nie ako človek.

- Kdeje ten trkvas s tým obedom?

- Tušímnám ho poslal po Kamile.

-Hento? Šak to nemá ani pätnásť kilov s topánkami.

-A ty si daj odpich, Sandokan, s tebou sa od včera nebavím za tohosomára! Ty, ty... kolotočár!

- More,to si komu povedal?!

- Ty čomáš za problém?

-Pozeraj sa mi do očí, keď s tebou rozprávam!

- Héj,héj, pamaly, od seba, od seba!

-Sákra, už sa mi to vymklo z pazúrov.

- No poď, ty frajer!


- Ááááu,ty debil! Moja noha!

-Nestalo sa ti nič?

- Takuž toho bolo hádam dosť! Nehanbíte sa? Správate sa ako takí ľudia!

- Nototo nie je na moje nervy, Kamilka, tak toto mám aj doma, pôjdem ja už radšej het.

- Oukéj. Idem ťa na kúsok vyhodiť...