Nepísalaich priamo svojmu manželovi Jánovi, ale zverila ich kúsku papiera, možnoz trhacieho kalendára, v deň, keď krátko po vypuknutí II. svetovejvojny odprevadila svojho milovaného muža z rodných Hrnčiaroviec natrnavskú stanicu, otca ich dvojročných dvojičiek, Zdenky (mojej mamy)a Boženky, povolaného na manévre do Ružomberka:
A totoje najkrajšie vyznanie ženy mužovi na svete, ženy, ktorej bola bližšiacelodenná práca na poli ako sedieť za písacím stolom, ženy, ktorá manželovi porodiladeväť detí, vyznanie 47-ročnej zamilovanej ženy po 22 rokov manželstva, na rubesvojej fotky, tri roky predtým, ako podľahla ťažkej pľúcnej chorobe:
A ešteniekoľko fotiek z modrého albumu na ich pamiatku:
AgnešaŠestáková, 15-ročná
Ján Škreko navojenčine
Sobáš31. mája 1936, fotografoval Emil Flašík
Pripotoku
S mačkami
Rodina pohromade, rok1952






