Nepísalaich priamo svojmu manželovi Jánovi, ale zverila ich kúsku papiera, možnoz trhacieho kalendára, v deň, keď krátko po vypuknutí II. svetovejvojny odprevadila svojho milovaného muža z rodných Hrnčiaroviec natrnavskú stanicu, otca ich dvojročných dvojičiek, Zdenky (mojej mamy)a Boženky, povolaného na manévre do Ružomberka:

A totoje najkrajšie vyznanie ženy mužovi na svete, ženy, ktorej bola bližšiacelodenná práca na poli ako sedieť za písacím stolom, ženy, ktorá manželovi porodiladeväť detí, vyznanie 47-ročnej zamilovanej ženy po 22 rokov manželstva, na rubesvojej fotky, tri roky predtým, ako podľahla ťažkej pľúcnej chorobe:

A ešteniekoľko fotiek z modrého albumu na ich pamiatku:

AgnešaŠestáková, 15-ročná


Ján Škreko navojenčine


Sobáš31. mája 1936, fotografoval Emil Flašík

Pripotoku

S mačkami

Rodina pohromade, rok1952