Napríklad také svrbenie naintímnom mieste a súčasne na verejnom – na námestí. No čo teraz?V dave to ešte ide, ale pozor na tlačenicu, môže prísť súčasne k poškrabkaniususeda. Milo prekvapeného. No s prebytočným tlakom plynu to je opačné -vítaná je chvíľa, keď v dostatočnej vzdialenosti od epicentra nik nie je.Ešte lepšie, keď v kritický čas v blízkosti prehrmí električka. Pozorpri mínusových teplotách na tvorenie obláčikov horúceho vzduchu, no, vzduchu...,alebo modrozeleného plameňa, ktorý môže vzniknúť v blízkosti otvorenéhoohňa, pri sviečkach, pri kozube intímne osvetleného podniku alebo pri flambovanímäsa. Eliminovanie svrbenia nosa je verejnosťou ešte mierne tolerované, pokiaľ donosa nejde už druhý článok holého prsta.
Doma sú takéto situácieposudzované inak ako vonku, alebo vôbec nijako, keď nie je svedkov. Samozrejmetýmito rodinnými príhodami nik neobveseľuje kolegov v práci, kamarátov pripive, spolužiakov v škole. Doma je doma. No nie vždy bolo všetko také tabu, nievždy sa všetko považovalo za vulgárne, za humus. Napríklad prostonárodnépesničky našich prarodičov, spievané na tancovačkách v hostincoch, sú užsprostonárodné, maximálne odspievané po polnoci na svadbe, kde z dvochrodín vzniká jedna. Pritom naše babky a dedkovia mali prísnejšiu výchovuako my. Dodnes si však pamätám babkinu riekanku, ktorou nás uspávala, či skôrzabávala: „Bol raz jeden král, vysral sa a išol dál. Išla tadze královna,stúpila do hovna...“ Aj peknou pesničkou:„Paholek, vysral sa na kolek, hovno spadlo z kolka, zabilo paholka.“Samozrejme, naučila nás aj „Anjelíčku strážničku, opatruj moju dušičku...“ Bolaveľmi pobožná. Aj jej manžel. Študoval dokonca za kňaza v ďalekej Itálii,ale dobre, že si to rozmyslel. Dnes to tu nepíšem.
Dedko bol Pán vetrov. Vedel ichovládať. Brali sa v ňom nevedno odkiaľ. Z manzardy na prízemieu nich v dome bolo najmenej dvadsať vŕzgajúcich drevených schodov.Schádzajúc dolu na každom jedno schodíku vypúšťal spútané živly po jednomdúšku, vlastne výdušku. Ale nebolo to len vŕzganie dreva, čo sprevádzalo tentonevšedný jav a zážitok. Najmä pre jeho najmenšieho syna, ktorý sa hraldolu. S otvorenou pusou sledoval kroky i zvuky svojho otca až naposledný schod. Vymyslím si teraz meno tohto chlapca, dnes už asi 55-ročného môjho strýka: „A toto mi eštezostalo, Igorko – trrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrt!“ To posledné už nebolo ústami.
Môj otec mne alebo tomunajbližšiemu dal doma potiahnuť malíček. Namiesto lusknutia kĺbu krátkezatrúbenie bruchomluvca. Keď bolo doma príliš hlučne, zavelil: „Ticho!“A zatrúbil na útok alebo na ústup, aby ho bolo zreteľne počuť. Zdedil somto. Netuším, čo ostatní súrodenci, každý má svoju vlastnú rodinu a vlastnétajomstvá. Von preniknú akurát tie detské príhody. Ale priznávam, aj ja sidávam potiahnuť malíček od svojej dcérky, alebo som podľa jedného vtipuvylepšil otcove forte v silenciu. Malej sa opýtam: „Čo to bolo?“ „Hjmí,bude bújka, a jak tak čuchám, budú aj hofná padat.“ Pritom som si istý, žeani z nej nevyrastie nejaké neslušné prasiatko, ktoré si bez začervenaniaprinajlepšom len grgne na námestí a že domáce srandičky zostanú navždy lendomácimi srandičkami. A bude mať svoje deti, a budú mať svojesrandičky...
Keď sme vonku, alebo je u násdoma návšteva, vie sama od seba, čo sa môže a čo nie. Takisto že sa nemábabrať v nošteku, ani predo mnou. Keď je napríklad podozrivo tichoa rýchlo sa za ňou otočím, prst okamžite priloží k bradea povie: „Ja iba jozmýšlám.“
Len raz nám táto spolupráca v hrena slušných a neslušných nevyšla. Cestovali sme plným autobusom, sediacniekde pri zadných dverách. Pred nami sa jeden dedo podozrivo mrvil na sedadle.Keď sa nahol do jednej strany a pritom sme ešte neboli v zákrute, boloto jasné. Malá nepoznala tú fintu, aj tak pozerala inam. Už som to aj zacítil.Ľudia okolo nás sa tvárili akoby nič, nik nechcel byť trafenou husou. Aleprestali dýchať, iba srdcia búšili a tváre menili farbu. Autobus zabrzdilna zastávke, dedo sa zrazu ponáhľal von. Ľudia, čo pokračovali v jazde, lapalipo vzduchu, ktorý tušili v smere dverí. Aj ja. V tom malá: „Teda,tatóóó?!“ Schmatol som ju pod pazuchu a preletel s ňou zatvárajúcimisa dverami.
