Hotové cestoviny sa nekupovali,boli by sme ochudobnení o zážitok sledovať mamine šikovné prsty pri výrobedomácich slížov. Na dosku nasypala múku, do vytvoreného krátera ako kúzelníkrozbila vajce, pridala vodu alebo čo, no nepamätám si postup, pozeral som lenna tie mihajúce zabielené a polepené prsty. Vyvaľkala dve-tri kolesá, tiepokrájala na štráfy, poukladala na seba, a už to fičalo. Nôž sa len takmihal okolo jej nechtov. Tešili sme sa, keď zopár pásov zostalo, už aj sa išlipiecť na sporák. Dnešné deti nevedia, aký to je zážitok, keď sa posúch nadplatňou začne dvíhať, ako v ňom rastú a praskajú vzduchové bubliny,jemne sa zadymí. Aj kúsky ukradnutého surového cesta boli chutné. Taký prototypslovenskej žuvačky. Ale potom toho strachu, aby sa nám nepolepili črevá...
Nedeľa nebola slávnostná lenpreto, že bolo na obed mäso. Veď to bolo hocikedy cez týždeň, napríklad voforme paštéty, špekáčikov, v huspenine... No v nedeľu sme sedelivšetci pekne pohromade za jedným veľkým stolom ako na Vianoce. Mama každémunaložila do hlbokých tanierov, slížmi nešetrila. Otec ani neokoštoval a užsolil a pridával maggi. Samozrejme, najprv sme sa prežehnali. Po polievketo prišlo. Do porcií varených zemiakov alebo kaše mama začala pridávať kúskykuraťa. „Ja ľúbim trtol a kožu!“ – zahlásila viac-menej pre seba, pretožesme to všetci dávno dobre vedeli. Stehno išlo otcovi, druhé sa rozobraloa rozdelilo, takisto krídla, prsia, otec tuším ešte prelustroval trup, psasme nemali. Na záver si otvoril fľašku sedemstupňového piva a nalial dopohára. Zapenilo, a skôr z oplašenosti ako kvôli horkej chuti smechceli ochutnať penu.
Prešlo veľa rokov, mama zostalasama. Otec sa pominul, my zasa rozpŕchli na všetky strany. Najstaršia sestranajďalej, až tam, kde slížom hovoria rezance. Raz som prišiel domovk mame. Práve mala nedojedený obed a ja pozerám – kuracie stehno!„Mama, ale ty predsa nemáš rada stehno, veď si pamätám, že si sa pomalystrachovala, aby si niekto nevypýtal ten mastný trtol, ale čo viem, aj tak byho nikto nechcel.“ „Čoby mi nechutilo, ale keď ho mal váš tatko tak rád...a vám by som nedala to druhé?“
