Oficiálne spárované dvojicei svadobčania si iste pamätajú niečo ako „budeme stáť pri sebev dobrom i zlom, v zdraví i chorobe...“ Moja žena mi tvrdí,že ma nikdy neopustí, ani pripútaného na lôžko, keby ma musela aj prebaľovaťatď. Rád by som jej veril, nechám sa prekvapiť a dúfam, že si na to eštepočkám. Zatiaľ to tak nevyzerá, neznáša, keď si čo len kýchnem, už aj sa musímísť vysmrkať. Ale verím jej, je Škorpión – buď sa stane ako vraví, alebo maešte predtým zahluší. Na druhej strane tvrdí, že ak by ona skončila takto zle,nechce byť nikomu na oštaru, radšej požerie lieky. Uvidíme. Ja jej ničnesľubujem, ale som si istý, že by som ju nosil na rukách až do konca(pravdepodobnejšie do môjho), a ako vdovec by som si nehľadal novúznámosť. Chcem odpočívať v pokoji pri nej, nie uprostred nejakéhobabinca. Nielen preto, aby naše potomstvo nechodilo k viacerým hrobomnamiesto jedného spoločného, ale kto by počúval v nebi všetky bývalémanželky odrazu?
Naša včerajšia návšteva bol asi70-ročná žena. Pred 10 rokmi sa ako vdova druhý raz vydala. Vtedy za 75-ročnéhovdovca. Zoznámili sa na inzerát, obaja si chceli trochu oživiť svoju jeseňživota. Pred oltárom si sľúbili vernosť až do smrti, potom sa rozídu každýk svojej pôvodnej polovičke. Prešlo pár rokov a ani sa nenazdali,čipernému dedkovi napadal prvý sniežik zimy života. Schorľavel, zoslabol, ponáleze na pľúcach zostala pod krkom diera, ktorú si denne ošetruje (zatiaľvládze sám), celý byt samý tampón, pri strašnom chrchlaní hlienu, bublajúceho vhrudnom koši, sa nedá oka zažmúriť ani vo dne, ani v noci.
Nie každý sa narodís dispozíciami matky Terezy. Niekto neváha pobozkať tvár znetvorenúzákernou chorobou, aj infekčnou, iný neznesie pohľad ani na pľuzgier navlastnom prste. Skôr k tým druhým sa radí aj naša včerajšia návšteva. Detijej radia, nech ich nevlastného deda vráti ako pokazenú hračku naspäť jedinémusynovi, ktorý za doopatrovanie otčima dostal na papieri jeho byt, tak nech muv ich meste vybaví nejaké zdravotné zariadenie, pretože jeho stav sa dennezhoršuje a vyžaduje si 24-hodinovú starostlivosť, čo už nie jev silách jeho druhej, tiež dosť chorej manželky. Aj tak chce byť pochovanýpri synovej matke. Precsaj je to len blíž poruke, povedal by Stano Ščepka, kebynáhodú...
Po dnešnom „poznaní“ na balkónesa nechcem vyjadriť - nemôžem. Mohol by som posúdiť, súdiť a odsúdiťjedine vtedy, ak by nás Boh naklonoval s rovnakým výzorom, vzhľadom,mierami, hmotnosťou, povahami, mentálnymi schopnosťami, kreativitou... skrátka srovnakým telom i duchom. Ale nestvoril nás rovnako krpatých, hlavatých,nosatých, ušatých, plechatých, hrdzavých, bielych, farebných, géniov čidebilov, veriacich, pseudoveriacich a nevercov... Každý je iný a do každéhojedného vidí len náš Stvoriteľ. Preto iba On môže byť spravodlivým sudcom, ibaOn vie, či sme Jeho dar len tak odflákli, nakladáme s ním v norme,alebo sa prekonávame, či ideme za posmeškov iných správnou cestou, alebo s ováciami,spokojní sami so sebou - do záhuby.
