Nebolo ju treba vítať otázkou„Mama, čo si mi kúpila?“ a ťahať jej už za beztak vyťahané, unavené ruky.Sieťovka s roztiahnutými okami všetko prezradila
Zo zázračnej sieťovky začalavykladať nákup. Keď boli fľaše s mliekom s fialovým vrchnákom, predbiehalisme sa, kto vnútro hrdla vytrie prstom prvý. Bolo to niečo medzi maslom asmotanou. Maslo nebolo veľmi v móde. Chlieb, ktorý sa nemusel hermetickybaliť, pretože netvrdol, sa natieral Sanou – vlastnou sestrou masla. Verili smereklamnému sloganu, pretože sme ho videli v malinkom televízore Oravan.A nielen tomuto. Aj tomu, že denne treba zjesť aspoň jedno vajce, zrejmev časoch poľnohospodárskych prebytkov. V čase nedostatku vajec smezasa verili rade televízneho lekára, že konzumácia vajec je nebezpečná.
V sieťovke bolo aj neúrekomvoňavých rožkov. Chrumkavá slaná kôra sa dala pekne rozobrať až po biely šúľokstriedky. Že krízové obdobie? Viete, aké boli rožky v krízovom období?Obrovské! Dubčekovské. Mňááám! A lekvárové šátečky? Do ktorého rohu som zahryzol, vždy som natrafil na sladkýlekvár. Jahodová dobrota bola zasa v sklených pohároch s jogurtom, hneď navrchu. Kto chcel, mohol si ho rozmiešať, ja som nechcel.
S maceskami z veľkej škatulebola zábava. Mriežkované obdĺžniky z nekvaseného cesta vyzerali akomrakodrapy. Ohryzovaním okrajov sme súťažili, kto najlepšie vytvaruje mapurepubliky. Vedeli sme vyhrýzť aj Afriku, poznali sme ju z kina, z filmovýchžurnálov o cestovateľoch Zikmundovi a Hanzelkovi. A raz smev meste videli aj živého černocha! Všetky decká mu šli v pätách, kým sanestratil za dverami hotela Karpaty.
Mama zo sieťovky vylovila ajchlieb. Neodolala jeho vôni. Prežehnala ho symbolom kríža a o chvíľku bolo skrojok menší. Prežehnanie nechýbalo ani pred krajcom obyčajnéhoomasteného chleba. Ak niekomu spadol na zem tento dar Boží, ofúkal hoa pobozkal. Zahodiť nedojedenú kôrku do smetia bolo nemysliteľné, spolu somrvinkami ju buď strávil oheň v sporáku, alebo sa položila zvonku na okno, prevrabcov.
Niekomu tu možno chýbalo nejakémamino surprise, kvôli ktorému dnesdeti trhajú mamám v rukách igelitky už medzi dvermi, kinderko, aktimelko,mliečna čokoláda... Prekvapenie by nebolo prekvapením, keby sa usmievalo zozázračnej sieťovky. Až do skončenia raňajok bolo skryté vo vreckách maminho kabáta– buď dve škatuľky lentiliek, ktoré sa starostlivo rozdelili na menšie kôpky, aleboobdĺžnik so štyrmi vanilkovými napolitánkami Vesna, ktoré sa ešte rozkrojili napolovice, aby ich bolo osem.
Zvláštne, ako sa stratili všetkytie sieťovky, plné dobrôt...
