Mám stále 7 rokov. Zo školy sa sospolužiačkou Máriou Potiskovou stavím na mestskom detskom ihrisku, kams nami chodila mama od môjho malička. Hojdáme sa na drevenej fošni, kýmnedobehne správkyňa, stará babka: „Neviete čítať? Je to len pre deti do 6rokov!“ Škoda, že sme už takí veľkí. Dobre, ideme na pieskovisko, po pieskumôžu dupať aj sloni.
Mám 13. S kamarátmi ideme doamfiteátra, dávajú Červený stan s Cardinálkou. Babka pri trhaní lístkovnás zabrzdí. „To je mládeži neprístupné do 15 rokov!“ Dzuro Dufek ju pohotovoodzbrojí: „Nám to nevadí, teta.“ Tentoraz nám to vyšlo, ale keby som mal 18,mohol som ísť večer do Slobody na Smrť v červenom jaguáre. Škoda, že niesom dospelý.
Mám 15. Aj moji spolužiaci nagympli. Všetci milujeme Anku Baksovú v krátkej modrej sukni (rifľovina jezakázaná!) s našitými bielymi 5-cípými hviezdami, ale za celý školský roksa každý bojí v rozhovore s ňou odbočiť z témy Sweet na tému lásku. Túlen naznačujeme, pretekáme sa, na kom prvom si všimne, že ju miluje. Všimla sijedného v meste, starého somára v zelenej reportérke s kapucňou.Mohol mať aj 18. Starý chuj. A sedlák. Určite ani nevedel, kto je to BrianConolly.
Mám 26 rokov. S o párrokov mladšími kamarátmi niekde za Naháčom trampujeme. Prídu aj dievčatá. Gitaraje žeravá, treba urobiť dojem. Honza Nedvěd má koľko fanyniek! Tá, čo by som siod nej nedal ruku odtrhnúť, mi po chvíli sladkým hlasom povie: „Ujo,a túto poznáte?“ No comment.
Mám 48. Vo veku, keď môj otechovoril, že mládí je v prdeli a do dúchodu daleko. Všeličo môžem,niečo nie, niečo musím, niečo sa mi ani nechce. Zrak by bol pomerne dobrý, alenapriek tomu ťažko spoznávam bývalých spolužiakov a kamarátov, čo som viacrokov nestretol. Ani toho bitkára zo základnej. Na jeho šťastie. Je starší dedoako ja, o dobré dva roky.
Stále mám 48 rokov. Je tostrašné, keď mi, aspoň sa mi zdá, že rovesníci, uvoľňujú miestov autobuse. Jednej ozaj starej babke som minule pomohol vyložiť ťažkúkabelu do autobusa. Po vybavení sa u šoféra sa otočila ku mne so slovami:„Ďakujem ti, chlapče!“ „Nie, to je v poriadku, ja ďakujem vám, teta!“
