Tietohorúce dni mi trochu pripomenuli horúčavy spred takmer 40 rokov (čo budev auguste!). V asfalte zostávali stopy po kopačkách, naboso (čonebolo nezvyčajné) sa ani nedalo. Ulicami pomaly ako parný valec sa plazilopolievacie auto, nešetriace vodou. Až taká rozkoš, keď ujo pri točke naschválpustil väčší špric až na chodník. Niezas toľko, aby zamokril plagáty prilepené na sklách výkladných skríň. Na nichsa usmieval chlapík v obleku, ktorého nedávno ukazovali v Televíznychnovinách, ako sa zbitý vracal z rokovania v Sovietskom zväze (keď som satata pýtal, čo je to politika, ktorú stále spomínajú, povedal, že taká špinavávec), druhý bol taký pekný dedko, ale vážnejší. Pod fotkami heslo Dubček, Svoboda – to je naša sloboda! Ajmy v oblokoch sme také mali, heslo sme sa učili čítať odzadu cezpriesvitný papier. Výklady pred poludňajším slnkom chránili bielo-modré alebobielo-červené rolety, pred Cukrárňou so zmrzlinou za 70 halierov skríža našejbrány bola takáto strieška z plátna stále.
Na„našej“ strane bola Kožená galantéria, Hlavná či veľká pekáreň, za ňou, eštekým tu postavili búdku Smažienka s mandľami po 4 Kčs, bol drevený plot.V čase návštevy vojsk Varšavskej zmluvy (nepriatelia mali pakt, my zmluvu)bol plot posiaty protiruskými plagátmi s karikatúrami vojakov, politikov.Tónko Pecár z neho občas vytiahol rajsek,položil na chodník, a rehotal sa, keď sa niekomu pripichol do podošvy.Neboli sme kolaboranti, práve naopak. S Igorom Pavlíkom som celý deň nosilpo meste vlastnoručne vyrobený transparent z preglejky, na ktorej bolokriedou napísané Utekajte Rusi, idú navás husi! Aj s patričným grafickým znázornením pre tých, čo eštenechodili do školy. Pri tomto plote ponúkala babička v slovenskom kroji pokorune korbáčiky, 5 Kčs stál kotúčik ovčieho syra, 20 korún celý oštiepok. Mámdojem, že ešte nejaký rok pred týmto to bolo o polovicu lacnejšie. Kúsokďalej sa práve dokončievala alebo už sa tam sťahovali noví nájomníci – budova Slovenskejsporiteľne (Februárového víťazstva č. 12 – bývala tam moja platonická láskaZuzka, a asi by neverila, že si pamätám po toľkých rokoch aj jej telefónnečíslo 206 92. Neskúšajte, už pár desaťročí nefunguje, ani telefónne búdkys automatmi na celodenné volanie s jediným 25-haliernikom). Zasporiteľňou - dlho som sa čudoval, prečo zabudli dať mäkčeň, veď aj ja som mal šporničku, a naši šporák) - bol obchod U masárov, voňajúci cesnakovousalámou (teda salámom), kilo za 10Kčs, paprčky za dve koruny kilo...
Taka na tejto starej fotografii s tankom je celkom vľavo brána U masárov, okolo nej boli vlastnedve mäsiarstva. Vchod i fasáda domu ďalej vpravo sa tiež zmenili nanepoznanie, tuším tam bol fotoateliér pána Weigla, ďalej vpravo mimo záberSazka – športka (vidíte? Športka, nie sportka). Vo výklade bolo vystavených 16panáčikov v prvoligových dresoch, zoradených schodkovito od najlepšieho,podľa postavenia klubu v tabuľke. Ďalej, v prízemí domuMitošinkových, bola Drogéria. Možno tam ešte je, ale určite bola v mojichchuligánskych rokoch, okolo 1977. Mám na ňu veselú spomienku. Jeden kamarát bolpo nejakom laškovaní s jednou dievčinou prepadnutý takzvanými filckami.Ďalší kamoš, Jožo Holub, aj keď mladší, ale o to skúsenejší, mu poradilakúsi fľaštičku, ktorá drobný hmyz zaručene vyhubí. On že sa to nehanbí anikúpiť. My sme ho zatiaľ čakali v Drogérii pri dverách. Dodnes vidím tuscénu pri kase. Predavačka sa na Joža tak škodoradostne usmiala (dnes by tobolo pomaly aj trestné), ale ten sa usmial ešte krajšie a zákernejšiea prstom ukázal na kamoša vedľa mňa: „To je pre tehoto!“ Tá jama tam jetuším dodnes, kam sa od hanby prepadol.
ZaBaťom, už pomaly pred radnicou, bol malý obchodík s tabakom. Ďalej námv tom čase naši ani nedovolili ísť, niekde pri námestí parkovali tanky.Ale Tóno Pecár, ten tam bol a bol aj informovaný. Aj naši čosi spomínali.Že sú tam hladní ruskí vojaci, chudáci, ľudia im tam nosia chlieb. Jeden malv tanku aj malého syna, asi v mojom veku. Myslel, že idú len nakrátke cvičenie na neďaleký tankodrom. Iný bol vraj len v montérkach...
Tak naporovnanie, s odstupom takmer 40 rokov, fotka z mestského archívua moja, z dnešného rána:
Druhúfotku z rovnakého obdobia (vidno plagát Dubček – Svoboda) sa mi nepodarilopresne lokalizovať. Ten ošarpaný nápis v bledo a tmavomodrejkombinácii mám v podvedomí ako na fotke, rovnaký bol aj nad obchodom naEvanjelickom dome, s vchodom v ovále, kde dnes predávajú kvety. Odevyna fotke boli niekde poblíž Asa a Krymu. Fasáda je dnes zrejme na nepoznaniezmenená, myslím, že tam stojí niektorá banka.
P.S. Vďaka, Dušan, za fotky, a teším sana knihu s obrázkami starej a novej Trnavy, ktorú raz určite vydáš.
