V porovnanís dnešnými nenápadnými pripomenutiami MDD to býval výnimočný a slávnostnýdeň. Šlo o klasický sprievod hore-dolu hlavnou mestskou ulicou, ktorého sazúčastnili deti všetkých trnavských škôl. Všetky v maskách. V tom časev kinách letel Vinnetou, Nšo-či, Old Shatterhand, Ribanna..., ichčiernobiele fotky predávali po korune v každom stánku PNS, vystavené boli,spolu s Gottom, Neckářom, Hálom, Bardotkou, Cardinalkou, ajv papiernictve na Evanjelickom dome. Vinnetou bol na vrecku trenírok, napeňaženkách... V rádiu po drôte každú chvíľu hrali pesničku „Biely mustang, čierne vlasy, puškastriebrom obitá, čo sa na prérii stalo, všetko v stopách prečíta...“V sprievode masiek šli aj dva skutočné kone, vedľa ktorých kráčali dvajadospeláci, ale na nich sedeli dvaja starší žiaci v kostýmoch Vinnetouaa Old Shatterhanda. Určite som nebol sám, kto vtedy tak strašne túžilsedieť na ich mieste...
Neviem,aké zážitky si do dospelosti odnášajú terajší oslávenci. Možno tiež bohaté, aleja ich akosi nevidím. Možno som slepý, možno som stratil detský zrak. My smemali hrdinov, ktorí namiesto zabíjania omračovali päsťou. Aj tie hry. Boli smestále v pohybe, na čerstvom vzduchu, nie izolovaní, so slúchadlami naušiach, rukou na myši. Nekŕmili sme sa denne fastfoodom a colou, vedelisme si odkrojiť a natrieť chleba, zarobiť sirup, vystrihovať, šiť,skrutkovať, zatĺkať klince, zametať, umývať riady... to dnešné decká nevedia.Je to novou dobou? Nebudú z toho nič potrebovať po osamostatnení? Doučiasa, alebo bude vždy v obchodoch krájaný chlieb, obložené bagety, zaplatiasi služby, namiesto lepenia defektu si kúpia novú dušu, či rovno nový bicykel?Je na vine doba, alebo my rodičia? Alebo tu nikto nemá žiadnu vinu a všetkoje v poriadku?
Taktosom rozmýšľal, keď som včera chodil s dcérkou po meste. Už piaty rok tu na MDD mestský úrad v spolupráci s niekoľkými organizáciami a mnohýmidobrovoľníkmi pripravuje pre deti zopár atrakcií. Tentoraz 1. jún nevyšiel napracovný deň, tak sa oslavovalo s predstihom.
Začalisme skratkou cez vynovený amfiteáter.
Eštejedno kolečko okolo novej fontány a ideme.
Taktakúto strémovanú ťa nepoznám.
Láskaku zvieratám sa tuším nezmenila.
V stánkuhandlovského Geronima podriemkavalo šteniatko aljašského malamuta.
V tieni,za kusom látky s matkiným pachom, vyhľadávali tieň jeho ďalší trajasúrodenci. Narodili sa 2. mája.
Odvážlivcisi na hrnčiarskom kruhu mohli vlastnoručne vyrobiť hlinenú nádobu. Chlapec situším vyrobil popolník.
No,s joystickom ti to ide lepšie, ale ani starší chlapci sa nevedeli anitrafiť do loptičky.
Nachvíľu do chládku do skejťáckej predajne.
Malisme šťastie stretnúť ešte poníka. Aj ja by som si potľapkal, ale už som na také koniny starý.
