reklama

Moja prvá mandarínka

Bol rok 1971, keď som dostal svoju prvú mandarínku, celkom celú celučičkú, iba pre seba. Nie preto, že šlo v tých časoch, aj pár rokov po, o úzkoprofilový tovar. Občas, asi tak raz za uhorský rok, som videl toto čudo pomarančovej farby aj predtým, keď ho ako vzácnu vzorku priniesol odniekiaľ otec, ošúpal a rozobral na mesiačiky, aby sa ušlo každému z ôsmich labužníkov. A samozrejme, občas sa vyskytol aj v triede u niektorého spolužiaka, aspoň čuchom som si spomínal na jeho chuť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (39)
Obrázok blogu

Pomarančeboli pomerne bežná vec, napchával ich u nás do topánok, naplnených arašidami,aj Mikuláš, a nezabudol ani na prachobyčajné zimné jabĺčko. Jeden čas bol trhpresýtený takzvanými kubánskymi pomarančmi, no nič proti Castrovcom, ale tobolo za trest. Aspoň na tých pomarančoch si mohli dať záležať. Ešte týždeň mapo jednom šúpaní tenkej, ale nepoddajnej šupky bolelo pod nechtami, ako keď somholými prstami vyrábal z hromničky totemový stĺp. Zrejme to boli grapy,ale také slovo sme vtedy ešte nepoznali. Dužinaté pomarančové šupy, to bola inákáva, ich šťavu sme si striekali cez prestávku medzi oči. Na rozplakanie nebolazlá ani vietnamská mentolová masť, šikovne natretá nepriateľovi na spodnéviečko.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V apríli1971 som v priebehu 4. ročníka prestúpil zo základnej deväťročnej školy naEngelsovej na Gorkého ZDŠ. V novej triede bolo tiež zopár spolužiakov,spravidla jedináčikov, ktorí cez prestávku zakusovali do krajcami uväzneného vyprážanéhorezňa, alebo im spomedzi chlebov vytŕčali hrubé kolesá voňavej salámy. Doservítkou poutieraných úst sa zmestila ešte celá mandarínka. Tú mával často aj spolužiakLubo, hoci nebol celkom jedináčik, no jeho mama bola na tú dobu už moderná,emancipovaná – pracovala, ako všetci otcovia. Aj náš otec pracoval. Síce nieako úradník, ale v Trnave postavil všetky panelákové sídliská, na Družbe800-lôžkovú ubytovňu. Aspoň tak to tvrdil. A keď tak o tom teraz premýšľam,tak ani veľmi nepreháňal. No čo by stavbári bez neho postavili, keby im akoskladník nevydal potrebný materiál a cez víkend si ho ako strážnik nechalrozkradnúť? Naša mama pracovala doma, a mala toho pri ôsmich deckáchpožehnane. Minimálne piatim školákom robiť ráno desiate – omastiť chleby,zabaliť do nejakého papiera, najlepšie do viacnásobne použiteľného papierovéhosáčka (sáčka, no čo podčiarkuješ, čo dovrecúška či kam?) od kilového balenia krištáľového cukru. Tých bolodosť, doma bol na sporáku stále obrovský hrniec gruzínskeho alebo indickéhočaju, osladeného niekoľkými žufankami cukru a zblednutého kyselkou. Eštednes mi z neho trnú zuby, ale nie priamo z čaju, lež od čapnutí po hlave,keď som strebal čaj rovno zo žufane a tá mi dala druhú do hornýchhryzákov. Plnými hrsťami sa cukrovala aj krupičná kaša.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Nejakoku koncu školského roka 1970/71 sme šli, štvrtáci a piataci, na zberprasličky, vlakom na Bukovú. Ako všetky decká na školských výletoch – desiatesme povyťahovali už vo vlaku a každý si zjedol to svoje a zapil,aspoň ja, sladko-kyslým čajom z fľašky z PVC. Do chlebníka mi mamanachystala ešte mandarínku, prvú v mojom jedenásťročnom živote, čo som maliba sám pre seba. Tak tú si vychutnám neskôr, mesiačik po mesiačiku.

Povystúpení z vlaku na Bukovej nám súdružky učiteľky ukázali, ako vyzerápraslička roľná, a vysvetlili, že ju máme trhať asi tretinu odvrchu. Podvoch-troch hodinách zbierania sme sa zgrupli na lúke a bola vyhlásenáprestávka. Poď sem môj maličký, teraz prišla tvoja chvíľa. Presnejšie - moja.Zatiaľ čo iní odbaľovali nejaké maškrty alebo už len tak postávali, obradne somz chlebníka vytiahol malú mandarínku. Neďaleko stál Lubo, ktorý mapozoroval, asi ho zaujali moje nevytrénované pohyby, hoci som sa tváril, že užsom ich v živote ošúpal viac ako zemiakov. Už bola celá holá, bezoranžových šiat, vyzerala ako turecký turban, už ho len rozkúskovať napolmesiačiky a po jednom ich pomalinky likvidovať. Lubo sa neprestalpozerať. Či som sa spoliehal na to, že je ich z domu prežraný alebo to bolosud, ponúkol som ho, či si tiež nedá. „Díky!“ a celá mandarínka zmizlav jeho hube.

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  4x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu