Rita v Moskve

Občas si rád spomeniem na Sovietsky zväz. Nikdy som nebol v krajine, kde zajtra znamenalo už včera, hoci na kontakt s bratmi Rusmi nás pripravovali už od 4. triedy základnej školy, akoby sme ozaj mali byť 16. respúblikou. Musel som si vystačiť s leteckou korešpondenciou s Natašou Vorobľovovou z Balakova v Saratovskej oblasti a tešiť sa, že raz ako vzorný žiak sa s ňou stretnem v Arteku, medzinárodnom pionierskom tábore na Kryme, ktorý sme poznali z obrázkov v učebniciach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (49)

Nestalosa tak, asi som nebol vzorný žiak, ale keď tak rátam na prstoch rúka jednej nohy, s hrôzou zisťujem, že som sa učil ruštinu povinne 12dlhých rokov. A aj tak som vo zväzáckej uniforme rozumel ruskému generálovipri pomníku menej ako hlásateľke viedenskej televízie, hoci som sa nikdy neučilnemčinu. Pritom je ruština taký príbuzný jazyk. Ale tie písmená! Tie boliveľkou brzdou. Skoro pri každom veľkom písanom znaku bol problém, na ktorústranu zabočiť perom, aj pri tých, ktoré sme poznali už od 1. triedy, alepredstavovali celkom inú hlásku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dokrajiny sovietov som sa nedostal ani neskôr ako šofér nákladiaka, športovec,kozmonaut, agent, vedec, hrdina socialistickej práce, chudožnik, turist, artist, soldat, musel som si vystačiť so zážitkami kolegov z práce,kamarátov alebo rodinných príslušníkov. Obyčajne sa tam dostali ako turisti.Vedeli, že tam treba priniesť rifle, aj obnosené, za ktoré si prinesú novýtranzistor, ďalekohľad, kameru alebo rádiobudík s digitálnymi svietiacimičíslicami. Na dračku v moskovskom hoteli šli aj dámske punčoškové nohavičky.

Neviem,ako sa raz v Moskve ocitol môj strýko, dokonca som už zabudol, ktorý.Myslím, že Tóno. Možno ako športovec, alebo ako vysokoškolák, zabudol som, ajto, či tých pár dní býval na hoteli alebo priamo v byte svojho sprievodcu,staručkého profesora, doktora... skrátka - akademika. Z Tónovho (aleboBeňovho) rozprávania si pamätám hlavne záver. Po niekoľkých dňoch strávenýchv spoločnosti starého dobrého pána, ktorý mu vďačne poukazoval všetkymoskovské pamiatky, galériu, teátro, nastal čas lúčenia. Určite aj z vďakyza vyšúchané rifle pre vnuka súdruh akademik pri spýtavom strýkovom pohľade na niekoľkoušetrených rubľov v ruke mu poradil, že ešte stihnú navštíviť perfektnýnový obchod Rita. Majú tam krasívyjebotínky, aj pekné oblečenie. Hm, Rita (Pavone?), a pekné oblečenie,žiadne gumáky a baganče, to nebudú domáci, hádam nejakí Taliani aleboŠpanieli (žeby Kuba?), zauvažoval môj ďáďa,aj to tak znie, ako nejaká seňorita. Tak poďme!

SkryťVypnúť reklamu

Taxíkzastal pred obchodom, na ktorom svietili silueta šelmy vo výskoku a nápisPuma.  

Ladislav Šebák

Ladislav Šebák

Bloger 
  • Počet článkov:  169
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Optimista bez dlhodobých plánov, s očakávaním, čo prinesie zajtrajšok, šok, šok, šok... Zoznam autorových rubrík:  Trnava dnes a kedysiTrnava 20. storočiaTrnava 21. storočiaHistóriaFotky z balkónaDetiFikcieLumpáreňSpomienkyDedkove spomienkyTrampingVeselé historkyÚvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

723 článkov
SkryťZatvoriť reklamu