Robotník sa už teraz, miernepovedané, neteší na predáka, predák na majstra, majster na vedúce, vedúci nanámestníka, námestník na riaditeľa, ten na generálneho - a nazad to samé,ale dupľovane, aj s prémiou.
Predavačky mali tiež po nálade užpri prefackaní budíka. Znova bude plný obchod vraj insolventných ľudí, ibaobčas nejakej babke pri pokladni musia odobrať dve-tri kolieska konskej salámy,lebo to prehnala, chcela ponúknuť aj svoju Micu. A k tomu sa vždy nájde ajkopa hlupákov, čo sa im nepozdáva dátum spotreby, vadia sa, že ako to, keď naregáli je akciová cena a pokladňa naúčtuje zvyčajnú. V dlhom rade savždy nájde aj dosť provokatérov, že načo sú v obchode štyri pokladne, keďje obsadená len jedna, aj to so stále odbehujúcou obsluhou? Aj taknepochopia, že tá sprostá Anča si dovolila zostať s chorými deckami doma,načo má svokrovcov, na parádu?
O hodinku o dve tu budúna rovnaký autobus a začínajúci sa stránkový deň čakať naštvané úradníčky. Predich okienkom či pultom sa znovu premelie dotieravý dav idiotov, ktorí nič nevediaa len sa dokola vypytujú na to isté. Čo chodia do roboty len pre nich?
Našťastie, začali sa jarnéprázdniny, nemusia sa týždeň tlačiť so sopliakmi a dostávať údery od ichškolských ruksakov. Najradšej by ich rozdupali po zemi. Aj ich ruksaky.
O chvíľu z nás budetlačenka v tvare ležiaceho hranola, ani šoférovi radšej nik farizejsky nezaželádobré ráno, na zaťatých zuboch mu vidno, že by cez ne precedil - Tak ho zjedz,keď je dobré!
Autobus nás potom po chuchvalcochpovypľúva po svojej trase a svoju náladu každý prenesie na svojepracovisko, z neho domov, na svoje polovičky a deti, na susedov,s ktorými sa už roky nerozprávajú, na čo, veď rozpis s umývanímspoločných priestorov je vycapený na chodbe, a tomu, kto nevie čítať, savedro s metlou jednoducho oprie o dvere.
Zatiaľ tu však čakámea typujeme, koľko bude meškať autobus. V tom spoza rohu namiesto nehovybehne bicykel s chlapíkom v montérkach a rádionke, kolenomrozhojdáva starú koženú aktovku, zavesenú uchom na riadidlách. Do rytmuklepotajúceho pedálu o rám zaznieva jeho polohlasný spev nejakej pesničky:„Nesneží...“ Pesničku prerušil lenpred šokovanou zastávkou – „Dobré ránkovospolok! ...a ty si na lyžiarskom zájazde...“ a prefrčal.O chvíľu zmizol aj so svojou piesňou.
„Blázon!“ „Čoby, opilec! Je tomožné, takto ráno sa ožrať?“ Spievajúci cyklista razom všetkých stmelil dojednej súdržnej skupiny. Novovytvorená svorka svoje dištancovanie od jehonemiestneho správania dávala najavo ďalšími dohadmi. Objavili sa aj prvéúsmevy, hoci len škodoradostné. Ľudia sa radi smejú z okna na opilcovi,ktorý nevie nasadnúť na svoj bicykel, pritom ukradomky popíjajú z nepáchnucejstoličnej vodky, schovanej pred svojoupolovičkou za dvierkami s vodomerom. Rovnako dobre sa bavia aj nahlupákoch v reality-šou, na ktorých sa zasmejú aj pri debatev robote. Pri ich súkromných bláznovstvách kamery a mikroporty neboli.
Ten veselý bicyklista je môjsused. Priemyslovák. Má už po päťdesiatke, manželka je na invalidnom dôchodku,s nohami. Sused je pár rokov bez zamestnania, nikde ho nechcú, ale hocikedy hostretnem, ako ide brigádnicky vypomáhať pri vykladaní vagónov na stanicu,tovaru v hypermarkete, roznášať reklamné letáky. Viem, že nepije, anipivo. V tej aktovke mal pravdepodobne omastený chleba a termoskučaju. Včera mi celý natešený hovoril, že v pondelok nastupuje do novejroboty, na plný úväzok. Nebude to práca s ľuďmi, ale s drevom,v nejakej stolárskej dielni...
