Pri kolotočoch bolo fajn. Konečneslnečný deň, málo ľudí a hlavne - malej stačili dve kolečká a jednacukrová vata. Ešte ma ťahala k maringotkám s hračkami a balónmi,ale ja som bol silnejší. „Zastavíme sav Kauflande, tam kúpime nejakú normálnu hračku.“ Fajn, ani tam neboloveľa ľudí, zvykajú si, že v nedeľu budeme raz iba odpočívať, ako nám Bohprikázal. Či v sobotu?
V oddelení hračiek sa malávrhla k bábikám. Prudko som ju zabrzdil.„Ho, hó! Tristo korún? Najmenej dvesto z tej ceny sa platí za značkua 50 za to, že sa jej dajú ohnúť nohy v kolenách. Ale mňa neohneš. Čosom Onassis? Najprv si všetko dobre poobzeráme.“ Už som sa naučil byťostražitejší. Naposledy tu so mnou vybabrali, keď som kupoval kalendár na tentorok. V regáli mali tri rôzne druhy a dve cenovky – 50 a 100 Sk.Vybral som si ten najškaredší, najtenší a v najhoršom koženkovom obale.Pri pokladni mi za neho zaúčtovali rovnú stovku. No, mám to ja odhad. Nie,vypiekli so mnou, a ktovie, s koľkými ešte.
Teraz som s malou zamierildo hlavnej uličky, kde mávajú natuti akciový tovar. Aj tak bolo. Z hračiektam nebolo na výber, v jednej poličke sa rozťahovalo asi päť tučniačikov.Ukážem malej, či sa jej páčí. A ako! Skoro mi ruku odtrhla. Na ceduľketohto regálu bolo Akcia! Plyšové zvieratko do 20 cm – 74.50 Sk. Nemohloprísť k omylu, dnes so mnou nik nevypečie. Skúmavým pohľadom premeriamostatných štyroch povaľačov v poličke. Všetci piati sú ako od jednejmatere, ani jeden nemôže mať viac ako 15 cm, nie ešte 20.
Pri pokladni som znova prehltolhorkú slinu ako dávnejšie s tým kalendárom. 150 Sk! Uf! Nebudem sarozčuľovať, malá sa s ním už skamarátila, nemôžem ho vrátiť. Pri východesom sa zastavil pri informáciách. Nič za to nedám, aspoň sa mi uľaví, keď satrochu vykecám. „Slečna, teraz som tu kúpiltohto tučniaka...“ atď. „Asi bolipomiešané...“ „Nemali byť s čím pomiešané, je tam len tento jeden druh“.Kamsi volala. Prišiel kolega, vypočul si problém, a o chvíľu bolnazad aj s ceduľkou, ktorú som už dnes videl. „Viete, to je akcia, a ešte to tam asi nie je...“ Tak nejakosom to pochopil, že ešte sa tá 50-percentná zľava nedostala od regálu, pomalyprázdneho, po pokladnicu. Podpísal som vrátenie 75 Sk, nik nezvyšoval hlas,krásne sme sa dohodli, spokojná bola aj malá. Ktovie, koľko dnes predali týchhračiek za dvojnásobok, a ktovie, či to boli iba tučniaci.
