V peknomobleku alebo ženy v šatách, sa každý Kórejčan poctivo snažil najprv preštudovaťvšetko drobné písmo na obale toho-ktorého výrobku, než ho vložil do košíka. Jasom nahádzal môj výber bez prezerania, napríklad zeleninu do polievky, ktorúvčera v „našom“ obchode nemali, aj nejakú Vegetu, čo určite doma nie je,a nejaké tekutiny, aby to manželka nemala príliš ťažké, keď poobedeodbehne vedľa, do „nášho“.
Zvláštne,kedysi naše mamy neprezerali obaly..., akoby v presvedčení, že panipredavačku môžu uraziť toľkou nedôverou. Nemuseli skúmať ani cenu, tá sa zadlhé obdobia nemenila. Spomínam si na Trenčiansky párok s fazuľou za 4,30Kčs, bez ktorého sa nezaobišiel ani jeden víkend v prírode. Po zdražení mäsastál 4,70, no drahota, veď to bola cena jedného rožka!
My užnemávame taký ostych, smelo si pozrieme,aj pred predavačom či SBS-károm, aspoň dátum výroby alebo spotreby, aj tejnajneskoršej. Kórejčania sú zrejme ešte ďalej a pri regáloch študujú,z čoho je výrobok zhotovený, aké emulgátory boli použité, koľko promile sodíkaalebo draslíka obsahuje minerálka... Možno sa pozastavujú aj nad našoumatematikou, kedy pri nákupe istého 100 gramového výrobku zaplatíme zadesaťkrát väčšie balenie toho istého tovaru aj dvanásťkrát toľko, nie napríkladosemkrát... Zrejme aj na túto okolnosť sa prišiel pani pokladníčky v „našom“obchode spýtať dnes Kórejčan v drahom obleku, práve keď sa tam motala ajmoja manželka. Vraj nevedel ani slovo po našom, možno sa pýtal po anglickys ich spevavým prízvukom, ale pre prítomných to bolo ako „prašti“ alebo„uhoď“, nepomohla by mu ani oxfordská english. Pani predavačka ho na základevizáže zaradila asi medzi Vietnamcov, ktorých ČSSR obliekla do šušťavýchteplákov, aby nám pomohli v ťažkom priemysle. Prišiel od regálov sosladkosťami k nej, v jednej ruke veľkú čokoládu Milku, v druhejmalú, tej istej značky a čosi sa pýtal. Pokladníčka telepaticky ihneďpochopila otázku. Zobrala čokolády, tiež každú do inej ruky a pomaly,zrejme niekoľkonásobnému inžinierovi, artikulovala po slabikách, že by to muselpochopiť aj tajne infiltrovaný zelený mužíček z Plejád: „Táto čukuláda jevačšá, teda je aj drachšá! Táto čukuláda je zaseky menšá, a teda je ajlacnejšá!“
