Sára babku akože nepočúvalaa akože nezaujato si ďalej kreslila na laptope. Začala si pospevovať.
- A ako čistučko spieva! Anito by nebolo zlé, keby z nej bola speváčka, druhá Darinka. Ale toto! Je tomožné? Aký krásny macko! Aj tatinko tak pekne kreslil, Auróru, Indiánov nakoňoch... Tiež si mal tuším ale päť rokov. Že sme ťa nezapísali do ľudovejškoly na výtvarnú... Mohol byť z teba druhý Balogh starší...
Sárapozrela na mňa, potom na babku a potmehúdsky zamrkala.
- Ach,tie okále! A dlhé mihalničky! Z teba raz vyrastie misska! Minule mitu ako drepčila, že „samba, rumba!“ To by bol raz pár s tým PetromČedokom, či Čadekom! Aj tatinko bol taký šikovný na pohyb, len dedo nechcel,aby si bol ako Harapes. Radšej si chodil na džudo, za to sa ani neplatilo, že?
Sárinababka nečakala na odpoveď. Nadchýnala sa ďalej svojou najmladšou vnučkou, jejpočtárskymi i čitateľskými výkonmi, hereckým ovládaním mimiky...
- AjPolnišovú by strčila do vačku s jej veveričkou. A aká je múdra! Užvie všetko o Adamovi a Eve, o raji..., aj som ju naučilaprežehnať sa..., vidíš, z teba mohol byť aj farárko, na zédeeške si sa ani neučila bol si najlepší žiak, ani na rodičovské som nemusela chodiť... Múdrunkémoje, celý tatinko.
- Jáj,mama. Nech radšej nie je celá po mne. Nech sa venuje aspoň jednému talentu ajv puberte, nevykašle sa z machroviny na učenie... Tak mi ju povaruj,za dve hodinky som nazad z pracovného úradu, zas mi tam budú strkať podnos funkciu operátora na montážnej linke...
