Okrem toho mám vo svojom domácomtrezore, teda plechovej škatuli z exkluzívnych bonbónov (ktoré zjedlanejaká iná rodina), plno ďalších výher.Možných. Aby sa totiž stali skutočnosťou, alebo aspoň možnou skutočnosťou, bolopotrebné objednať si u ľudomilnej firmy zopár ležiakov. Z tejtoplejády sa vymykala iba výhra talizmanu, tam bola v prípade ignorovaniadarčeka priložená aj polopate naznačená vyhrážka v podobe woo-doo. Všetkyoznamy o výhre boli inak takmer neviditeľným písmom ošetrené pre prípadsúdnych naťahovačiek s nejakým chronickým nespokojencom. Poznám takých,nič sa im nepáči, ani chutný výrobok rok po dátume spotreby, ani upokojujúcazeleň na saláme. Do Kene s nimi, aspoň na exkurziu.
Na moje poklady v plechovejškatuli som si spomenul, keď som nedávno v schránke dostal reklamnýbalíček so stieracou vrstvou. Štedrá firma upozorňovala, že ak medzi šiestimizotretými kartami nájdem štyri esá – vyhral som. Najprv som to ukázal ženea stavil sa s ňou, že všetky tie esá tam budú. Škoda, že som sanestavil s niekým, kto má peniaze. Po opatrnom odstránení ochrannejvrstvičky (minule som tak na telefónnej karte za 290 Sk zotrel aj číslice, prisahám)musela uznať moje veštecké schopnosti. Mal som šťastie, za dvesto korún siteraz môžem objednať kopu nepotrebných vecí. A stavil by som sa ajs každým susedom aj občanom nášho mesta, že tam má tie štyri esá, akobyich jedna mater mala.
Ja som svoj doklad o výhre s výrazomhráča pokru, ako vždy, vložil do trezoru. Ale čo ľudia so slabším srdcom, staríľudia, ktorí ešte stále veria, že „co je psáno, to je dáno“, vydrží ich srdiečkoten nápor náhleho šťastia?
